reklama

Život mládenca

Rád sa túlam. Či ako turista prírodou, najmä po horách, alebo ako tulák bez domova z dediny do dediny, pričom pozorujem život okolo. Rád sa pristavím, prehodím pár slov. S obyčajnými ľuďmi, ktorí nepoznajú rozdiel medzi HDP a DPH. Ale veď ani mnohí blogeri ho nepoznajú, a pritom o týchto veciach dokážu napísať siahodlhé „premúdre" články. Názory ľudí, s ktorými sa rozprávam, nie sú oficiálne politické, ale sú to ich praktické názory na život. Práve tým sú však vysoko politické. Nie len obyčajné bezduché politikárčenie. Múdri blogeri to nazývajú krčmovými rečami IV. cenovej skupiny, ale sú to reči, odrážajúce denné problémy týchto ľudí. Nie reči o vysokej politike, o makroekonomických ukazovateľoch, o politike a politikoch. Sú to reči o ich každodenných problémoch a starostiach.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (136)

* Keď idem po dedinách, obyčajne sa vyveziem autobusom do poslednej dediny, cestou ta pozorujem okolie, kde je čo zaujímavé, cestu späť absolvujem peši a zastavujem sa pri tých zaujímavostiach. Mám pohyb, a to je hlavné. Pohyb je pre mňa život. Len keby toho času bolo viac.
Idem tak jednou typickou slovenskou podhorskou dedinou, z jednej strany kopce s horami, z druhej strany hory s kopcami, medzi nimi sa hadí potok, popri ňom sa vinie hradská a okolo nich porozhadzované domčeky, domy a paláce. Prakticky jedna veľmi dlhá ulica. Ako tak prechádzam dedinou, vidím tam malú dreveničku s priečelím k ulici zvonku obhádzaným hlinou a natretým na svetlomodro. Ako z rozprávky. Nie je dôležité, ktorá dedina to bola. Takých podhorských dedín je množstvo a v nich podobných dreveničiek s podobnými osudmi obyvateľov tiež. Obnovili sa mi spomienky na krásne chvíle detstva pred takými vyše šesťdesiatimi rokmi. V podobnej drevenici som sa narodil a prežil rané detstvo. Tiež tak obhodená hlinou a natretá na svetlomodro. Na našej drevenici izba a pitvor boli pokryté šindľami, komora vzadu slamou. Táto bola pôvodne celá pokrytá šindľami, ktoré sem-tam ešte bolo vidno spod množstva plechových a lepenkovýh záplat. Dach (strecha) našej drevenice však nebol vôbec poplátaný, ani jedna záplata na ňom nebola. Táto drevenička vyzerala na prvý pohľad ako neobývaná, veď neobývaných domčekov na našich dedinách býva dosť, ale keď som sa pozrel z ulice dnu cez okno, videl som pri okne v prítmí miestnosti obrusom prikrytý stôl. A to v neobývaných domoch predsa nebýva.
A pri dome, na druhej strane od dvora, som si v záhradke všimol chlapa, piplajúceho sa v zemi. Upravoval záhradku na zimný spánok, aby na jar bola v poriadku. Pristavil som sa, porozmýšľal, ako sa pozdraviť, či katolícky, evanjelicky alebo len tak ľudsky. Hoci dedina je katolícka, s jedným kostolom, po katolícky pozdraviť mi akosi ako niekdajšiemu evanjelikovi nešlo, a zas katolíka pozdraviť evanjelicky sa mi videlo nevhodné. Tak som sa len tak po ľudsky "Dobrý deň vám prajem!". Chlap sa vzpriamil, oprel o motyku, pozrel na mňa a odpovedal na pozdrav. Prihovoril som sa mu a zarozprávali sme sa len tak cez plot záhrady. Hoci rozhovor bol priateľský, kto by nás sledoval zďalej, myslel by si, že sa vadíme, tak sme kričali jeden na druhého. A to len preto, že jeden bol viac hluchý ako druhý:-) Tak sme sa pobrali radšej dnu do domu.

*

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu


.

Obrázok blogu


Rozprávková drevenička obhádzaná hlinou a nabielená na svetlomodro s predzáhradkou.
Podobne ako na našej, ani na tejto netrčal zo strechy komín (koch),
ten končil len hore na povale, čím slúžil na "impregnáciu" šindľov
a ako údiareň slaniny, tlačenky, klobás a šúnk po zakáľačke.
Nenazdal som sa, že ešte aj v dnešných časoch uvidím drevenicu bez komína.
.

Obrázok blogu


Majiteľ dreveničky piplajúci sa v zemi v malej záhradke
.

Obrázok blogu


Pitvor s pristaveným rebríkom (v našej dedine sa rebríku hovorilo lojtra) na pôjd (padláš), s jedinou skriňou (šifonérom), ktorú som v dome videl a malou komodou (ládou).
Z nášho pitvora bolo troje dverí: napravo do prednej izby (chyže), ktorá bola súčasne obývačkou, kuchyňou i spálňou troch generácií súčasne, rovno naproti do malej komôrky a naľavo do veľkej komory. Táto drevenička nemala veľkú komoru. Z pitvora sa vchádzalo len napravo do izby a priamo do malej komôrky.
.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Dvere do malej komôrky, vedľa dvojzásuvková komoda
.

Obrázok blogu


Dvere do prednej izby (chyže), ktorá aj tu slúži ako kuchyňa, obývačka i spálňa súčasne
.

Obrázok blogu


.

Obrázok blogu


Napravo od dverí v izbe šporák (šparhelt). My sme tu mali veľkú pec na pečenie chleba s prípeckom, na peci za veľkým pleteným prúteným komínom (kochom) obhádzaným hlinou sa príjemne vylihovalo. Naša pec bola spojená so šporákom
.

Obrázok blogu


Skrinka ako podstavec pod vedro a plynový varič.
Je tu aj vodovodný kohútik, ale vodu mu odstavili. Na dôvod som sa nechcel vypytovať,
nepríjemným otázkam som sa snažil vyhýbať
.

Obrázok blogu


To drevené, zavesené na stene, to bývala soľnička. Vedľa nej kredenc s riadom
.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Kuchynská časť izby. Všade v izbe bandasky s vodou
.


77-ročný majiteľ. Sedemročný vekový rozdiel medzi nami nie je veľký,
obaja sa už pomaly môžeme rátať medzi seniorov:-)
Na rukách má rukavice, čo na dedine nebývalo nikdy zvykom
ani pri práci v záhradke alebo inej špinavej práci.
Ale keď z vodovodu voda ani nekvapká, je taká vzácna...
Medzi rečou som sa dozvedel, že je starým mládencom a keď som sa ho spýtal,
či sa nebojí, že ho niekto prepadne, len tak bezstarostne povedal:
"A čo by tu len ukradol? Veď sami vidíte, dá sa tu na niečo ulakomiť?".
Takto bezstarostne si žijú chudobní ľudia.
Zo dňa na deň bez stresu, bez obáv, bez osobných strážcov,
bez ostnatých drôtov okolo svojho hradu, bez kamier...
Ale spokojne.
.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Pekne upravený ľavý predný kút izby - aj tam vidno bandasky s vodou
.

Obrázok blogu


Pravý predný kút izby.
Oproti našej dreveničke tu je "pánska" drevená dlážka a "kupenský" pokrovec - kovral.
My sme mali len takú hlinenú podlahu a pokrovce doma tkané, ale krajšie.
Predsa len tie staré doma tkané pestrofarevné pokrovce boli nielen krásne,
ale aj nezničiteľné.
Pekne udržiavaný poriadok, ešte aj popolník ma stoličke bez ohorkov, prázdny.
S čistým svedomím môžem povedať, že ja by som nedokázal mať taký poriadok,
snáď s výnimkou toho popolníka, ktorý ako nefajčiar by som nepotreboval:-)
.

Obrázok blogu


Všade po stenách sväté obrazy
.

Obrázok blogu


Aj zopár kníh sa nájde, ale opäť bandasky s vodou
.


Strop pokrytý lepenkou proti unikaniu tepla. Ani drevené hrady nevidno.
Všade dookola po stenách sväté obrazy. My ako evanjelici sme ich nemali.
Ale zato nikde v izbe som nevidel na stene šikmo zavesené veľké zrkadlo.
My sme ho mali na prednej stene v strede medzi oknami trochu vyššie.
Aj staré hodiny s retiazkami a závažiami na nich, pondusky, mi tu akosi chýbali
.

Obrázok blogu


Pravý zadný kút izby s vešiakom na šaty. A zase tam vidno bandasky s vodou
.

Obrázok blogu


Takto si žije 77-ročný starý mládenec svoj každodenný bezstarostný život

Chudoba cti netratí!

Človek nesmie zabúdať na svoje korene.

.

Ján Urda

Ján Urda

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  725
  •  | 
  • Páči sa:  278x

jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík:  Detstvo - spomienkyŠkola - spomienkyPráca - spomienkyCestovanieZ TurcaStaroba - spomienkyFilatelia - svet poznaniaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu