Trocha histórie:
Prvoradý význam železnice bola v minulosti doprava nákladov, doprava osôb bola len sprievodná. Po vybudovaní košicko-bohumínskej železnice bolo treba spojiť s ňou aj Budapešť. Časť Budapešť - Salgotarján - Lučenec - Zvolen bola jednoznačná. Rozhodovalo sa o pokračovaní zo Zvolena do Vrútok: cez Ružomberok, Harmanec alebo Kremicu. O prepojení cez Kremnicu rozhodli technické a ekonomické dôvody: spojenie cez Bystricu obomi smermi ďalej bolo technicky a ekonomicky podstatne náročnejšie, preto zo Zvolena pokračovala trať cez Kremnicu..
Časť z Hronskej Dúbravy do Diviak je dlhá 55 km a je tam vybudovaných 12 tunelov. Trať z Banskej Bystrice do Diviak je dlhá 46 km a je tam vybudovaných 22 tunelov. Čremošniansky tunel na trati Bystrica - Diviaky má dĺžku 4697 m a je najdlhším tunelom na Slovensku.
Práce na spojení Zvolena a Vrútok cez Hronskú Dúbravu a Kremicu začali v r. 1870 a už o čosi viac ako 2 roky bola uvedená do prevádzky. Výstavba druhej vetvy spojenia Zvolena s Vrútkami cez Banskú Bystricu a Harmanec bola náročnejšia, preto aj začala omnoho neskoršie, až v r. 1936 a trvala 4 roky.
Viete si predstaviť podobné rýchle tempo v dnešnej dobe? A pritom vtedy nebola k dispozícii dnešná technika.
No a po týchto tratiach jazdil teraz vlak, ťahaný dvomi parnými rušňami radu 475, jedným z Vrútok, druhým až z Dečína.
A teraz už fotografie účastníka jazdy.
Zaujímavé by boli najmä fotografie pozorovateľa mimo vlaku,
napr. vchod do tunela, východ z tunela, vlak na vysokom viadukte a pod.
.
To je rušeň vrútovkých nadšencov z r. 1950...
.
.
.
...a to je rušeň dečínskych chlapcov, ešte starší, z r. 1948
.
V prvej časti - do Zvolena - bol na čele vrútocký rušeň,
v druhej časti - zo Zvolena - si vymenili poradie
.
.
.
.
.
.
Vlak pripravený na jazdu,
aj mladí sprievodcovia tiež
.
.
.
.
Ešte pred odchodom som sa trochu prešiel po prvých vagónoch,
kým som zakotvil kdesi v strede vlaku
.
To už opúšťame Vrútky
.
.
.
.
.
.
Na stanici Čremošné pred najdlhším slovenským tunelom
.
Svetlo na konci tunela
.
.
A to už je na prvej dlhšej zastávke - Harmanecká jaskyňa.
Na každej zastávke chlapci kontrolovali a dopĺňali olej v ložiskách a dopĺňali vodu
.
.
.
.
.
V zastávkach Harmanecká jaskyňa a Kremnica prišiel nákladný vlak
s cisternou vody, odkiaľ ju prečerpávali do rušňov.
Toho oleja i vody tie rušne spotrebovali hodne
.
.
Ako tak na zastávke Harmanecká jaskňa chodím z vagóna do vagóna,
v poslednom vygóne natrafím na "bufet". Práve z malého súdka čapujú pvo.
Objednávam si teda aj ja jedno, chcem platiť, ale vraj nech mi slúži na zdravie.
Bol to vagón dečínskych chlapcov, ešte ma aj polievkou, ktorú práve dovarili,
ponúkli, ale za tú som sa poďakoval.
Pretože som so sebou mal príručný počítač,
poukazoval som im fotografie rušňov z minulých rokov a niektoré krásy Slovenska.
Na tejto vrútockej akcii sa zúčastovali prvý raz, na zvolenskej už boli
.
.
.
.
.
.
.
.
Prichádzame do Banskej Bystrice
.
Zvolenská malá štácia
.
Prichádzame na hlavnú štáciu do Zvolena
.
.
Vo Zvolene si nenechám ujsť príležitosť napiť sa medokýšu,
ktorý je priamo pred budovou stanice a ktorý mi aj lekárka dovolila piť,
keď som jej ukázal jeho zloženie, hoci predtým si zakázala
všetky mnerálky kvôli vysokému tlaku
.
Tu je po príchode do Zvolena vpredu ešte vrútocký rušeň...
.
...a tu pred odchodom je vpredu už rušeň dečínsky
.
Aj tu doplnenie olejov do ložísk
.
Stanica Hronská Dúbrava
.
Veľa fotografov bolo všade popri trati, hoi na niektorých miestach poprchávalo
.
.
.
.
.
.
V stanici Kremnica nás znova dohonil náklaďák s cisternou vody
.
Týmto zariadením sa kedysi napájali smädné rušne,
dnes je to už len zabudnutá zhrdzavená nefunkčná vec.
Záber je zo stanice Kremnica
.
.
.
Rôzne pohľady na Kremnicu, jedno z najkrajších slovenských miest,
je z viacerých miest, dokonca aj po prekonaní kremnického tunela
.
.
To je Horný Turček
.
.
Pred Hornou Štubňou
.
Kdesi nad kleným a možno aj nad Handlovou riadne pršalo
.
Turčiansky Ďúr
.
A na stanici v Martine som vystúpil
*
Ako tak idem po meste, ľudia na chodníku sa mi vystupujú.
Je mi to síce podozrivé, ale to je tak všetko.
Pídem domov a manželka len zalomí rukami.
Pozriem sa do zrkadla, a tam sa na mňa vyškiera kominár:
Ako keby som sa umával len raz za uhorský rok.
Tých pár vlasov, čo mi ešte ostalo na vrch hlavy - biele, šedivé,
kryla ich čiapka, tie nad ušami ako za mladi - tmavé.
Podobne brada a fúzy - čierne od sadzí.
Aj čelo, líca, nos, uši - všetko čierne
*
Jazda sa uskutočnila v piatok, záujem bol malý - pracovný deň,
ľudia v robote, deti v škole. Sused z vlaku prišiel na akciu až z Liberca,
fanúšik železnice a obdivovatľ slovenskej prírody
.
