Spomienky - MINSK-22 - 1.pokr.

Keď k nám príde malá 5-ročná vnučka, hneď po vystískaní starkých sadne za počítač, spustí ho, zapne modem, chytí myš, stlačí Explorer, stlačí Obľúbené položky, kde jej druhá 10-ročná vnučka uložila niektoré veci, nastaví si obľúbené a vyžíva sa napr. v obliekaní bábik ako módna návrhárka, zariaďovaní bytu ako bytová architektka a pod.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (40)

 Takto to beží dnes. Ale pred 40 rokmi...

 K napísaniu týchto spomienok ma podnietil záujem niektorých čitateľov o skúsenosti s počítačom MINSK-22. Rozdelil som ich do dvoch častí: v prvej časti spomeniem situáciu v období zavádzania počítačov, technickú a programovú stránku počítača MINSK-22, v druhej časti spomeniem organizáciu práce vo výpočtovom stredisku a niektoré ďalšie skúsenosti z toho obdobia. Je to už obdobie 40 rokov, preto môže dôjsť aj k niektorým nepresnostiam, lebo už nemám žiadne dokumenty, na čo vopred upozorňujem a ospravedlňujem sa. Sú to spomienky, ktoré mi utkveli v pamäti. Bol by som rád, ak sú medzi nami ďalší pamätníci, aby ma opravili alebo doplnili. 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Počítač MINSK-22, vyrábaný v Minsku v Bielorusku, bol prvým hromadne nasadzovaným samočinným počítačom v Československu a má hlavnú zásluhu (ak možno o veci povedať, že má zásluhu) na popularizácii a efektivite zavádzania výpočtovej techniky. V Československu ich bolo inštalovaných okolo 60 kusov týchto počítačov. Pred ním bolo nasadených niekoľko počítačov západnej proveniencie, používajúce 80-stĺpcové DŠ v kóde IBM, ale každý mal svoje vlastné programové vybavenie, svoj vlastný programovací jazyk, takže prenositeľnosť programov bola prakticky nulová. Bola len prenositeľnosť algoritmov a údajov na DŠ. Hlavné dôvody mizivého počtu počítačov zo Západu boli dva: nedostatok devíz a embargo. Na vtedajšiu situáciu sa nemožno pozerať terajšími očami. V každom väčšom podniku boli vtedy strojno-počtovnícke stanice (SPS), vybavené diernoštítkovými strojmi (dierovače, preskúšače, párovače, triedičky, čiastočne programovateľné tlačiarne zostáv-tabelátory). Boli to výrobky československej výroby ARITMA, ktoré dosahovali svetové parametre a používali 90-stĺpcové DŠ v kóde ARITMA. Okrem podnikových SPS boli aj servisné organizácie poskytujúce tieto služby najmä pre JRD a malé organizácie (mapr. PORS - Počítačová a organizačná služba). V Československu boli ešte predtým vyvinuté počítače SAPO a EPOS, ktoré sa do sériovej výroby nedostali, pretože boli prvej generácie, MINSK-22 bol počítačom druhej generácie.

SkryťVypnúť reklamu

 Počítač MINSK-22 bol sálovým počítačom (stačí spomenúť jeho váhu okolo 2 tony, nároky na plochu väčšiu ako školská trieda a to všetko bez obslužných priestorov, napr. miestnosti tecnickej obsluhy, miestnosti prípravy údajov a pod).

 Technické vybavenie:

 - centrálny pult

 - ďalekopis na ovládanie

 - operačná pamäť s rýchlosťou asi 10 tisíc op/sek a kapacitou 16348 slov-buniek

 - snímač diernej pásky (DP) - pôvodný bol štandardne nahrádzaný československým FS-1500 - medzi svetovou špičkou

 - dierovač DP - pôvodný bol nahradený švédskym FACIT

 - úzka tlačiareň - osmičkový obsah buniek, používaná hlavne pri ladení programov a pri medzivýsledkoch technických výpočtov

SkryťVypnúť reklamu

 - snímač diernych štítkov (DŠ) - pôvodný bol štandardne nahrádzaný československým ARITMA - medzi svetovou špičkou

 - dirovač DŠ - prakticky sa vôbec nepoužíval

 - širokoriadková tlačiareň s rotujúcim valcom, kde po obvode bola azbuka, latinka a číslice so znakmi (každá po tretine) s udierajúcimi kladivkami, neskoršie nahradená československou, vyrábanou v licencii

 - 16 ks magnetopáskových jednotiek

 Počítač si vyžadoval klimatizáciu, v lete však klimatizácia nepostačovala, do skríň sa dávali ventilátory a otvárali sa okná a dvere, aby to prievan trochu ochladil.

 Programové vybavenie: 

  Programové vybavenie vtedajších počítačov bolo veľmi biedne. Počítač sa dodával len so základným programovým vybavením s maličkou knižnicou štandardných programov v strojovom kóde. Programy pracovali so slovami-buňkami (37 bitov, z toho prvý znamienkový, ostatné údajové) v dvojkovo-osmičkovej sústave. Prvých 6 bitov so znamienkovým bolo určených na kód operácie, ďalších 6 na adresy dvoch registrov, ďalších 6 na adresu 1. operanda a posledných 6 na adresu 2. operanda. Počítač mohol pracovať s číslami v pevnej rádovej čiarke a pohyblivej rádovej rádovej čiarke, obe jednoduchej a dvojnásobnej dĺžky a alfanumerickými údajmi, kde na 1 znak bolo 6 bitov.

SkryťVypnúť reklamu

 Programovalo sa v strojovom kóde s absolútnymi adresami, neskôr sa to vylepšilo symbolickými adresami miesto absolútnych. Najväčším skokom bolo zostavenie československého autokódu MAT (Minsk AuTokód) v češtine a angličtine s prekladačom do strojového kódu, podobného ako pre anglický počítač ELIOT. Využíval sa na všetky druhy spracovania: hromadné spracovanie údajov (podnikové agendy - podsystémy) i vedecko-technické výpočty. Nasledovali jazyky KOMPITA (niečo ako MS Excel v malom, neujal sa), jazyky Algol a Fortran pre vedecko-technické výpočty. Strojový kód mal veľmi veľké množstvo operácií, pracujúcich s adresami buniek i registrami. Operácie s registrami, kde sa ukladali medzivýsledky, boli rýchlejšie.

 Autokód MAT mal v češtine napr. operácie. CTI, JE-LI, TISK... V MATE návestia programov boli označované číslami (referenčné číslo), takže napr. operácia JE-LI mala v češtine tvar: JE-LI A:B SKOK NA X,Y,Z, kde A a B boli obsahy buniek, X , Y, a Z čísla návestí programu, na ktoré sa skákalo: ak A<B skok na X, ak A=B skok na Y a ak A>B skok na Z. V angličtine táto operácia mala tvar: IF A:B GOTO X,Y,Z.

 Zaujímavosťou bolo napr. adresovanie magnetických pások: páska bola rozdelená na bloky, zapisovalo sa po blokoch (4096 buniek-slov), takže sa dalo zapisovať od ľubovoľnej adresy. Aby sa pri poruche nemusel opakovať celý výpočet od začiatku, bolo možné v priebehu programu vykonať "konzervu", t. j. zapnutím kľúča na pulte zastaviť program, zaznamenať stav výpočtu, t. j. operačnej pamäte na magnetickú pásku (1. mechanizmus slúžil vyslovene na ukladanie programov a konzerv programov), ručne zaznamenať stav registrov do zošita a príp. zaznamenať aj stav vstupných médií. Napr. pri nahrávaní 100 tisíc DŠ sa konzerva robila pri približne každých 1000 štítkoch, ktoré sa označli vložením značky. Ďalšou zaujímavosťou bolo ladenie programov: na centrálnom pulte bol rad kľúčov, ktoré umožňovali na úzkej tlačiarni tlačiť priebeh programu, napr. výsledky operácií, návestia programu a pod. To bolo veľmi výhodné napr. pri zacyklení programu, lebo sa dalo zistiť, kde a prečo došlo k zacykleniu.

Juj, ale som sa rozpísal, a to ešte bude pokračovanie zajtra...

Ján Urda

Ján Urda

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  725
  •  | 
  • Páči sa:  291x

jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík:  Detstvo - spomienkyŠkola - spomienkyPráca - spomienkyCestovanieZ TurcaStaroba - spomienkyFilatelia - svet poznaniaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu