Takto to beží dnes. Ale pred 40 rokmi...
K napísaniu týchto spomienok ma podnietil záujem niektorých čitateľov o skúsenosti s počítačom MINSK-22. Rozdelil som ich do dvoch častí: v prvej časti spomeniem situáciu v období zavádzania počítačov, technickú a programovú stránku počítača MINSK-22, v druhej časti spomeniem organizáciu práce vo výpočtovom stredisku a niektoré ďalšie skúsenosti z toho obdobia. Je to už obdobie 40 rokov, preto môže dôjsť aj k niektorým nepresnostiam, lebo už nemám žiadne dokumenty, na čo vopred upozorňujem a ospravedlňujem sa. Sú to spomienky, ktoré mi utkveli v pamäti. Bol by som rád, ak sú medzi nami ďalší pamätníci, aby ma opravili alebo doplnili.
Počítač MINSK-22, vyrábaný v Minsku v Bielorusku, bol prvým hromadne nasadzovaným samočinným počítačom v Československu a má hlavnú zásluhu (ak možno o veci povedať, že má zásluhu) na popularizácii a efektivite zavádzania výpočtovej techniky. V Československu ich bolo inštalovaných okolo 60 kusov týchto počítačov. Pred ním bolo nasadených niekoľko počítačov západnej proveniencie, používajúce 80-stĺpcové DŠ v kóde IBM, ale každý mal svoje vlastné programové vybavenie, svoj vlastný programovací jazyk, takže prenositeľnosť programov bola prakticky nulová. Bola len prenositeľnosť algoritmov a údajov na DŠ. Hlavné dôvody mizivého počtu počítačov zo Západu boli dva: nedostatok devíz a embargo. Na vtedajšiu situáciu sa nemožno pozerať terajšími očami. V každom väčšom podniku boli vtedy strojno-počtovnícke stanice (SPS), vybavené diernoštítkovými strojmi (dierovače, preskúšače, párovače, triedičky, čiastočne programovateľné tlačiarne zostáv-tabelátory). Boli to výrobky československej výroby ARITMA, ktoré dosahovali svetové parametre a používali 90-stĺpcové DŠ v kóde ARITMA. Okrem podnikových SPS boli aj servisné organizácie poskytujúce tieto služby najmä pre JRD a malé organizácie (mapr. PORS - Počítačová a organizačná služba). V Československu boli ešte predtým vyvinuté počítače SAPO a EPOS, ktoré sa do sériovej výroby nedostali, pretože boli prvej generácie, MINSK-22 bol počítačom druhej generácie.
Počítač MINSK-22 bol sálovým počítačom (stačí spomenúť jeho váhu okolo 2 tony, nároky na plochu väčšiu ako školská trieda a to všetko bez obslužných priestorov, napr. miestnosti tecnickej obsluhy, miestnosti prípravy údajov a pod).
Technické vybavenie:
- centrálny pult
- ďalekopis na ovládanie
- operačná pamäť s rýchlosťou asi 10 tisíc op/sek a kapacitou 16348 slov-buniek
- snímač diernej pásky (DP) - pôvodný bol štandardne nahrádzaný československým FS-1500 - medzi svetovou špičkou
- dierovač DP - pôvodný bol nahradený švédskym FACIT
- úzka tlačiareň - osmičkový obsah buniek, používaná hlavne pri ladení programov a pri medzivýsledkoch technických výpočtov
- snímač diernych štítkov (DŠ) - pôvodný bol štandardne nahrádzaný československým ARITMA - medzi svetovou špičkou
- dirovač DŠ - prakticky sa vôbec nepoužíval
- širokoriadková tlačiareň s rotujúcim valcom, kde po obvode bola azbuka, latinka a číslice so znakmi (každá po tretine) s udierajúcimi kladivkami, neskoršie nahradená československou, vyrábanou v licencii
- 16 ks magnetopáskových jednotiek
Počítač si vyžadoval klimatizáciu, v lete však klimatizácia nepostačovala, do skríň sa dávali ventilátory a otvárali sa okná a dvere, aby to prievan trochu ochladil.
Programové vybavenie:
Programové vybavenie vtedajších počítačov bolo veľmi biedne. Počítač sa dodával len so základným programovým vybavením s maličkou knižnicou štandardných programov v strojovom kóde. Programy pracovali so slovami-buňkami (37 bitov, z toho prvý znamienkový, ostatné údajové) v dvojkovo-osmičkovej sústave. Prvých 6 bitov so znamienkovým bolo určených na kód operácie, ďalších 6 na adresy dvoch registrov, ďalších 6 na adresu 1. operanda a posledných 6 na adresu 2. operanda. Počítač mohol pracovať s číslami v pevnej rádovej čiarke a pohyblivej rádovej rádovej čiarke, obe jednoduchej a dvojnásobnej dĺžky a alfanumerickými údajmi, kde na 1 znak bolo 6 bitov.
Programovalo sa v strojovom kóde s absolútnymi adresami, neskôr sa to vylepšilo symbolickými adresami miesto absolútnych. Najväčším skokom bolo zostavenie československého autokódu MAT (Minsk AuTokód) v češtine a angličtine s prekladačom do strojového kódu, podobného ako pre anglický počítač ELIOT. Využíval sa na všetky druhy spracovania: hromadné spracovanie údajov (podnikové agendy - podsystémy) i vedecko-technické výpočty. Nasledovali jazyky KOMPITA (niečo ako MS Excel v malom, neujal sa), jazyky Algol a Fortran pre vedecko-technické výpočty. Strojový kód mal veľmi veľké množstvo operácií, pracujúcich s adresami buniek i registrami. Operácie s registrami, kde sa ukladali medzivýsledky, boli rýchlejšie.
Autokód MAT mal v češtine napr. operácie. CTI, JE-LI, TISK... V MATE návestia programov boli označované číslami (referenčné číslo), takže napr. operácia JE-LI mala v češtine tvar: JE-LI A:B SKOK NA X,Y,Z, kde A a B boli obsahy buniek, X , Y, a Z čísla návestí programu, na ktoré sa skákalo: ak A<B skok na X, ak A=B skok na Y a ak A>B skok na Z. V angličtine táto operácia mala tvar: IF A:B GOTO X,Y,Z.
Zaujímavosťou bolo napr. adresovanie magnetických pások: páska bola rozdelená na bloky, zapisovalo sa po blokoch (4096 buniek-slov), takže sa dalo zapisovať od ľubovoľnej adresy. Aby sa pri poruche nemusel opakovať celý výpočet od začiatku, bolo možné v priebehu programu vykonať "konzervu", t. j. zapnutím kľúča na pulte zastaviť program, zaznamenať stav výpočtu, t. j. operačnej pamäte na magnetickú pásku (1. mechanizmus slúžil vyslovene na ukladanie programov a konzerv programov), ručne zaznamenať stav registrov do zošita a príp. zaznamenať aj stav vstupných médií. Napr. pri nahrávaní 100 tisíc DŠ sa konzerva robila pri približne každých 1000 štítkoch, ktoré sa označli vložením značky. Ďalšou zaujímavosťou bolo ladenie programov: na centrálnom pulte bol rad kľúčov, ktoré umožňovali na úzkej tlačiarni tlačiť priebeh programu, napr. výsledky operácií, návestia programu a pod. To bolo veľmi výhodné napr. pri zacyklení programu, lebo sa dalo zistiť, kde a prečo došlo k zacykleniu.
Juj, ale som sa rozpísal, a to ešte bude pokračovanie zajtra...
