Sobota: Cesta do Nitry s piatimi prestupmi.
V Nitre hneď cestou zo stanice do mesta ma zaujal veľký nápis na bývalom nitrianskom pivovare Corgoň: "HEINEKEN SLOVENSKO". Áno, Heineken. Skúpil slovenské pivovary, aby ich pozatváral a výrobu piva sústredil do Hurbanova. Hurbanovo, Nitra, Martin, Rimavská Sobota... Zlatý Bažant, Corgoň, Martiner (Martinský zdroj), Gemer - to sú slovenské pivá z Hurbanova. Všetky pivá z rovnakej vody, rovnakých polotovarov, na rovnakom technologickom zariadení, asi aj ten istý "sládek" (slovo nie je v KSSJ), len chemickú príchuť dávajú každému inú... Ale značka piva rôzna a štamgasti verní svojej starej značke. Kde sú časy, keď v Martine sa varil aj svetlý Martinský špeciál 14° a čierny Porter 20°, najsilnejšie naše pivo.
Cesta do Divadla Andreja Bagara, kde sa konala filatelistická výstava Slovensko-Česko ako súčasť osláv, ma viedla okolo niekoľkých súborov na pešej zóne. Na námestí pred divadlom ľudí ako maku. A mníchov, mníšok vo všakových rúchach... O čosi menej dvojíc policajtov na každom rohu, ale aj dve fešné policajtky som tam videl.
.
.
.
.
.
Umelecké súbory na pešej zóne
.
Dve fešné policajtky ako zo starých francúzskych filmov
pre pamätníkov
.
.
.
Hlava na hlave, zdalo by sa, že sa tam špendlík neprepadne...
.
...ale v tej horúčave voľného "pľacu" ešte bolo dosť
.
Pojazdná odpustkáreň pre hriešnych,
vyspovedať sa treba kvôli odpusteniu hriechov.
Podobných scén tam bolo viac
.
A tu je už Divadlo Andreja Bagara, kde sa konala filatelistická výstava.
V neďalekom Ponitrianskom múzeu boli prednášky s besedami
.
.
.
Zábery z výstavných priestorov
.
Slovenská pošta, a. s. vydala príležitostnú známku.
Podobnú znáku vydali aj Česká republika, Bulharsko a Vatikán
.
.
Vo vitrínach boli aj ukážky mladej pernikárky,
nitrianskej rodáčky
.
Cestou späť na stanicu som si všimol na pešej zóne
tento veľmi ošarpaný dom
.
Posledný pohľad na Zobor a pyramídu pod ním
*
Nedeľa: päť cesta do Nitry s piatimi prestupmi
Filatelisti každoročne usporadúvajú celoslovenský výstup na niektorý významný slovenský kopec. Toho roku už mali jednu turistickú akciu: slovenský orloj v Starej Bystrici a skanzen a lesná úvraťová železnička v Novej Bystrici-Vychylovke. Pri príležitosti výstavy si naplánovali výstup na Zobor. Keď som doma ukázal záber Zobora z predchádzajúceho dňa manželke, tá len poznamenala, že to ani poriadny kopec nie je. Veď v ostatných rokoch to boli podstatne vyššie vŕšky: 2010 - Choč, 2011 - Poludnica, 2012 - Kráľova hoľa.
Zraz bol o 9:00 pri Liečebnom ústave Zobor na druhom konci mesta. Vlakom som prišiel do Nitry len čosi málo pred deviatou, takže dostať som sa ta načas nemohol ani miestnou dopravou. Tak som sa ta vybral peši. Keď som prišiel na miesto sústredenia, samozrejme tam už ani nohy. Vybral som sa teda hore sám, možno ich hore aj zastihnem. A pri pyramíde som ich aj zastihol. Zastihnúť som ich síce zastihol, ale oni boli aj vo Svoradovej jaskyni, aj na vrchole Zobora. Medzi nimi boli aj Nitrančania, ktorí to poznajú: neďaleko jaskyne sa chodníky rozchádzajú, dolný vedie k jaskyni, horný vedie ku krížu. Smerovka žiadna, tak som odbočil ta hore. Hore k nim som sa dostal, ale jaskyňu som minul. Mal som teda pred sebou ešte výstup na vrchol a pri zostupe jaskyňu. Vracal som sa tou istou trasou, ostatní zostupovali inou trasou.
Za riekou Nitrou táto prerušená stavba neviem čoho.
Hádam v každom našom meste sa niečo podobné dá nájsť
.
Toto krásne dielo stojí pred Liečebným ústavom Zobor,
kde malo byť stretnutie účastníkov výstupu
.
Svoradov prameň cestou
.
Pohľad z výstupu na Liečebný ústav Zobor
.
Tu je partia filatelistov-turistov.
Chýbali tam síce niektorí, ktorí sa výstupov zúčastňujú pravidelne
.
.
.
.
.
.
.
.
.
Najprv som sa poobzeral z kopca dole na všetky strany
.
.
.
.
.
.
Tieto skaly trochu pripomínajú napr. aj vrchol Choča
.
.
Na vrchole Zobora
.
.
.
.
.
.
Svoradova jaskyňa trochu nad Svoradovým prameňom.
Traduje sa, že v nej žil Svorad
.
Cestou hore ku jaskyni je niekoľko tabúľ,
priipomínajúcich niektoré udalosti a osobnosti.
Zdá sa mi, že napr. pri tabuli Mučeníci reformácie
by vhodne zaadla aj tabuľa Mučeníci protireformácie,
popri tabuli Traja košickí svätí
aj tabuľa napr. Prešovské jatky.
Je to trošku nevyvážené, ale čo sa dá očakávať?
.
.
.
.
Že aj také kýpte konárov môžu byť krásne a oku lahodiace,
o tom sa môžete presvedčiť v nitrianskom parku,
ktorým som sa peši vracal na stanicu,
keď som pri Liečebnom ústave Zobor
odchádzajúcemu autobus MHD videl už len "chvost"
.
Keď som zmeškal autobus na stanicu, zmeškal som aj vlak.
Ďalší až o dve hodiny, tak som ešte raz šiel na výstavu.
Na Svätoplukovom námestí a na pešej zóne plno stánkov
ľudových umelcov
.
.
To sú práce mladého nitrianskeho rezbára, ktorý má už aj pomocníkov-synov
.
Usmievavú maliarku z Hornej Lehoty pri Oravskom Podzámku
som zastihol pri práci, ale ochotne súhlasila s fotením
.
.
Ľudová rezbárka z Galanty, ktorú som prvý raz stretol
na jarmoku pri vinobraní v Pezinku
.
.
.
To sú práce ľudového rezbára z Ružomberka-Bieleho Potoka,
ktorého práce som už predstavoval spolu s ďalšími rezbármi
-
Píšťalkár z Detvianskej Huty
.
Tu som sa pristavil pri umeleckom drotárovi a dal sa s ním do reči.
Spomenul som obecné drotárske múzeá
v Dlhom Poli a Veľkom Rovnom a vysvitlo,
že je potomkom slávnych dlhopoľských umelcov
Jozefa Holánika Bakeľa, prvého svetového umelca v pletení košíkov z drôtu
a Jakuba Šeríka Fujaka a býva v Čadci
(dávnejšie som sľúbil, že týmto múzeám venujem článok,
zaslúžia si to - materiál mám pripravený, chýba mi len čas,
ale aj ten sa časom nájde...)
.
Takto to vyzeralo so stánkami na jednej strane pešej zóny,
podobne to bolo aj na druhej strane a na Svätoplukovom námestí.
Boli tu zastúpené rôzne oblasti ľudového umenia, napr. hrnčiarstvo,
mne najbližšie však sú rezbárstvo a drotárstvo
.
.
Choč, Poludnica, Kráľova hoľa
