Nechcem sa však vyjadrovať k činnosti charít, o tom, či naozaj nakladajú s darovanými príspevkami skutočne tak, ako hovoria. Alebo či nejaká jednorázová "akcia" spoločností, televízií, a podobných, nie je skôr výsmechom, ako pomocou; veď je jasné, že "na to majú" aj bez trápneho lákania peňazí od spotrebiteľa a publika. A samozrejme, bez zbytočného "humbuku". Každý máme však vlastné (s)vedomie.
Pred časom bola na verejnosť uvedená informácia o tom, že počet populácie na Zemi prekročil sedem miliárd. Do konca storočia sa má toto číslo dokonca zaokrúhliť na desať. Niežeby naša planéta v súčasnosti dokázala uživiť všetkých. Svedčia o tom nielen moje úvodné riadky o množstve charitatívnych organizácií, ktoré sa snažia zmierniť následky. Ak je teda jedla a potravín málo, prečo si dnes možno hodiny vyberať nielen z neuveriteľného množstva tovaru v hyper/ supermarketoch, ale aj z obchodov samotných?
Určite sa stalo neraz aj vám- chladnička bola prázdna, prípadne tam hnilo niekoľko nezjedených cherry paradajok a zelenela sa saláma. Chcete nakúpiť lacno a výhodne, preštudujete teda hŕbu akciových letákov, čo sa vám nazbieralo v schránke a vyberiete sa za tým najvýhodnejším nákupom. A ozaj, predtým si možno ešte napíšete zoznam, na čo nezabudnúť. Vo vybranom obchode opantaný atmosférou hromadného šialenstva z nákupu však do košíka nahadzujete a prihadzujete, zoznam je bezpečne uložený a pred prečítaním chránený- vo vrecku, či v peňaženke. Ak vás neomráčila zaplatená suma, vysmiaty si odnášate plné tašky domov. O pár dní, možno týždňov však prekvapene zisťujete, že polovica zeleniny je už zvädnutá a nejedlá, že jogurtu sa blíži posledný možný deň spotreby, a že zvyšok zakúpeného ani nemáte radi a už vôbec ho nemáte v pláne zjesť. A tak robíte poriadky a- vyhadzujete. Aj veta starých mám o tom, že jedlo do koša nepatrí, je úplne zabudnutá.
Len v Európe sa denne vyhodí 90 miliónov ton nezjedených potravín denne.
Aj keď by niekto mohol namietať, že domácnosti majú na tomto minimálny podiel, v skutočnosti len samotní koneční spotrebitelia vyhodia až dve tretiny. Ešte zarážajúcejšie pôsobí skutočnosť, že vyhadzujeme 1/ 3 všetkého, čo sa na Zemi vypestuje.
A v inej časti sveta ľudia trpia hladom.
Tam kde je dostatok, vládne konzum. Aby jedlo plnilo svoju primárnu úlohu nám už nie je dosť. Musí spĺňať aj naše nové nároky a očakávania.
Musí byť estetické- zakrivené uhorky a mrkvy, zemiaky menšie ako päsť- tomu sa spotrebitelia v obchodných reťazcoch určite vyhnú. Vlastne aj reťazce samotné.
Nedávno som v dokumente Čerstvé, ale v kontajneri zaregistrovala informáciu, že takéto ovocie a zelenina tvorí približne polovicu úrody. Už priamo pri zbere sa však nechávajú na poliach a plantážach, zbierať ich je zbytočné, nikto takéto plodiny nekúpi.
Ak chcete zmeniť svet, mali by ste začať od seba. Aj v tomto prípade to platí. Možno, ak by sme dali pozor na to, čo a koľko nakupujeme, nevyhadzovalo by sa zbytočne toľko potravín, nevyšla by nazmar náročná práca roľníkov a pestovateľov, menej ľudí by hladovalo dnes, v budúcnosti... a nebolo by treba ani toľko charít.
