Šou musí pokračovať a najlepšie ak si za ňu budú platiť občania Slovenska sami. Včerajšia diskusia v parlamente takou šou bola a ukázala, že Slovenská politická reprezentácia je (slušne povedané) zbytočnou skupinou parazitujúcou na nás všetkých.
To že už nejaký čas opozičný Smer, Hlas, Republika či ĽSNS nenechali nitku suchú na premiérovi Ódorovi, je vcelku normálne a dalo sa to aj očakávať. Sedia v opozícii a tá to bežne všade na svete robieva.
Čo ale predviedli ešte pred pár týždňami koaličné vládne strany bolo zúfalé. Kritizovať niekoho, kto sa snaží napraviť takmer nezvratné škody, ktoré tu napáchali práve oni, je nie len neprofesionálne, ale nie je to ani strategické.
Jediné, čo sa im týmto svojim výkonom podarilo je to, že celému Slovensku ukázali, že vedia len a len kritizovať, útočiť a špekulovať. Mali tri roky, tri dlhé roky na to, aby dokázali mandát voličov pretaviť na skutočnú premenu krajiny. Viac demokracie, viac ekonomického rastu, viac slušnosti, viac všetkého – to nám sľubovali a to je fakt. A nevyšlo z toho nič. Dosiahli len to, že včera v NR SR na povrch vyplávala ich perfídnosť, kedy miesto podania ruky tomu, kto chce de facto zahladiť stopy po ich katastrofálnom vládnutí, tak mu ešte naložia. To sa v slušnej spoločnosti nerobí.
Aby nedošlo k omylu – nie som žiadny fanúšik úradníckej, pardón prezidentskej vlády. Chybou, a to zásadnou, sa stalo vajatanie prezidentky Čaputovej, keď sa nechala oklamať Matovičo-Hegerom (a asi aj svojimi poradcami v paláci), že nemusí trvať na čo najskoršom termíne predčasných parlamentných volieb. Mala! Musela! Bola to jej jedna z mála veľkých štátnických úloh, ktoré jej prinieslo dianie počas jej mandátu. A tu zlyhala. Fatálne. Rovnako ako zlyhala bývalá koalícia. Veľmi chceli – dopadlo to ako vždy.
..a všetko teda nasvedčuje tomu, že Ľudovít Ódor bude až do konca septembra putovať politickým priestorom ako Don Quijote a pokúšať sa takmer bez kompetencií naprávať marazmus tých, ktorí včera smerom k nemu najviac mudrovali.
