Dokonca si môžete dovoliť byť grandom. Spomínam si ako sa pri nás pristavil jeden fotograf s brašňou a vývojkou v ruke. Pozvali sme ho na niekoľko porcií rumu a po hodine už ležal bezmocný v rohu podniku.
Po celom bare sa rozliehala domáca dance halle group La Cruz a pri nás sa stále pristavovali ľudia v rôznom veku, oblečení často len v trenkách a exovali jeden pohárik za druhým. Často pri tom tancovali a užívali si hudbu. La Kruz dohrali a bolo načase zmeniť štýl a vystriedať bar. Otvorený priestor na ulici sme vymenili za tmavý bar v tmavej ulici, preplnený černochmi, ktorí pripomínali vrahov. Dokonca sa na nás pozerali, ako by sme boli zodpovední za otrokárstvo. Naštastie vďaka skvelej španielčine môjho splucestovateľa sa tento dojem rýchlo vytratil.
Na Kube je všadeprítomná sexualita. Je ju cítiť v tanci, v reči, v každej chvíli a na takmer každom mieste. Či už sa pohybujete po baroch, alebo si pýtate lístok na autobus. Ukončiť vetu slovami „moja láska“, alebo „zlatíčko“ je tu úplne automatické. „Seňora, prosím Vás, koľko stojí lístok na autobus?“ 30 pesos láska moja...
Nasledujúci večer sa nám na ulici snažil pozdraviť akýsi čudák, ktorý vyzeral ako jeden z tisícky pracovníkov továrne na cigary. Ponúkal nám cigary za skvelé ceny, no snažili sme sa mu vyhnúť, až kým sme si neuvedomili, že predošlú noc sme práve s ním trávili čas v bare. Pozval nás na fiestu do jedného z miestnych bytov v štvrti La Habana Vieja. Bol rok 2007 a my sme namiesto pripravovaného Fidelovho prejavu, radšej uprednostnili spoznávanie kubánskeho temperamentu.
Párty na ktorú nás pozval bola jedným z mojich najsilnejších zážitkov. Už z diaľky, asi dvesto metrov od miesta konania, bolo počuť zvuk bubnov a spev, ktorému však okoloidúci nevenovali väčšiu pozornosť. Pri vchode nás privítala pani domáca, asi 30 ročná kubánčanka, ktorá nám okamžite naliala po deci rumu a posunula nás ďalej do centra diania. Tam už bola zábava v plnom prúde. Hypnotické rytmy a spevy zúčastnených mali za účel privolať blízkych zomrelých. Priznám sa, že takúto čudesnosť som v komunizme nečakal.
Z návštevy Fidelovho prejavu nakoniec nič nebolo, ale pozrel som si ho druhý deň ráno v televízii. Zotavovanie sa zo včerajšej opice mi tak pomáhal liečiť sudánsky potentát, ktorému Fidel na privítanie premietal na stenu grafy. Pravdepodobne boli vytvorené v nejakej kubánskej verzii veľmi starého Excelu. Poukazovali na to, ako má kubánske zdravotníctvo, školstvo a všeobecná spokojnosť obyvateľstva neustále stúpajúci trend. Naopak ako kriminalita z roka na rok klesá a podobne... . Ak si zoberiete, že Fidel hovoril pred sudáncom v španielčine, viete si predstaviť, ako sa nezmohol na viac ako len súhlasné pritakávanie. Obaja sa na záver priateľsky poťapkali a prenos sa skončil. Inšpirovaný úspechmi ostrova pravdepodobne sudánsky vodca hneď zháňal licenciu na podobný softvér. Po prenose nasledoval krátky zostrih z volebných miestností. Pionieri zoradení v jednom rade zdravili každého prichádzajúceho voliča a tak ľudia cítili snáď aspoň akú takú satisfakciu za skutočnosť, že ich volebný výber nie je príliš rozmanitý.
