Predstavte si situáciu z bežného života: ste hladný, svojím mobilným telefónom si objednáte pizzu alebo sushi a namiesto poplatku za pohodlný dovoz priamo domov, chlapík, ktorý vám doniesol objednané jedlo zaplatí za donášku jedla. Zdá sa vám to nereálne? Nerentabilné pre dodávateľa? V prípade nákupu stravných poukážok Univerzitou Komenského v Bratislave to tak ale naozaj funguje.
A kým priemerná percentuálna výška provízie emitentov (predajcov) stravných poukážok vysúťažená verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi pomocou verejného obstarávania je na úrovni približne 1,50 percent, Univerzita Komenského dosiahla verejným obstarávaním zápornú úroveň (- 0,12 percent).
Klub vyvolených
Dostávať zaplatené za to, že si objednáte službu alebo tovar, ktorý potrebujete je snom snáď každého človeka či podnikateľa. Samozrejme, často sa s podobnou realitou nestretávame. Ako to však Univerzita Komenského dokázala? Ako je možné, že za jeden stravný lístok zaplatí reálne menej ako je jeho nominálna hodnota? A prečo nie sú takí hospodárni aj ostatní verejní obstarávatelia?
Jednou z možných odpovedí je tvrdý konkurenčný boj vo vnútri "klubu vyvolených", teda v Asociácií emitentov stravných poukážok. Jej členovia boli na základe zistení Protimonopolného úradu (PMÚ) obvinení z kartelovej dohody a čelia pokute presahujúcej 2 milióny eur. PMÚ dokonca odporučil vláde SR systém emitovania stravných poukážok zrušiť, respektíve nahradiť ho inou - hospodárnejšou formou.
Ako však univerzita dokázala vysúťažiť také dobré podmienky na tak nehospodárnom a netransparentnom trhu? Dlhodobo stabilný trh emitentov stravných poukážok totiž narušil nový hráč, ktorý svojou agresívnou cenovou politikou zjavne rozvíril mútne vody biznisu. Ten funguje skvele predovšetkým vďaka už spomínanej neochote politikov s touto povinnou zákonnou formou podpory stravovania zamestnancov zamestnávateľmi skoncovať a nahradiť ju inou. Hospodárnejšiou. Tá by však nevyhnutne nespĺňala znaky biznisu šitého na mieru práve pre firmy pôsobiace na trhu emitovania stravných poukážok.
Tvrdý boj o trh a efekt súťaženia
V spomínanom prípade obstarávania stravných poukážok Univerzitou Komenského sa totiž do verejného obstarávania zapojila, okrem tradičných spoločností emitujucích gastro lístky na Slovensku, aj spoločnosť GGFS s.r.o., teda o spoločnosť, ktorú vlastní Ivan Kmotrík a “preslávila” najmä vďaka zrušenému obstarávaniu stravovacích kariet pre Ministerstvo práce SR. Práve vstup tejto spoločnosti mohol zvýšiť tlak na ostatné spoločnosti zapojené do súťaže a spôsobiť to, že provízia víťazného emitenta klesla za účelom udržania si silného zákazníka až do záporných hodnôt.
Univerzita Komenského v Bratislave týmto okrem iného dokázala, že sa pri nákupe stravných poukážok pomocou verejného obstarávania dá ušetriť nemalý objem finančných prostriedkov, ktoré by inak putovali na účet emitenta stravných poukážok.
Okrem finančného hľadiska sa však na tento príklad môžeme pozerať aj ako na dobrú ukážku toho, ako (ne)funguje systém stravných poukážok. Spoločnosť dlhodobo emitujúca stravné poukážky je ochotná svojou ponukou klesnúť do zápornej provízie, len aby nevpustila do hry nového člena. Väčšia konkurencia totiž prirodzene znamená menšiu časť z koláča ziskov, ktoré systém stravných poukážok na Slovensku dlhodobo zabezpečuje.
Z problému - výhoda
Univerzita Komenského v Bratislave je dobrým príkladom toho, ako využiť moment, keď stálu hladinu rybníka rozvíri nová ryba. Nevyrieši to však systémový problém zákonom podporovaného stravovania zamestnancov, ktorý dlhodobo nesie znaky dobre fungujúceho kartelu. Ten oberá o peniaze nielen zamestnávateľov, ale aj štát, čiže v konečnom dôsledku nás všetkých.
A hoci je systém stravných poukážok dlhodobo terčom kritiky, vyhlásenia vlády naznačujú, že zmenu tak skoro očakávať nemôžeme. A tak sa kolotoč dobre nastaveného biznisu točí ďalej.
Peter Ferko, absolvent magisterského štúdia Ústavu verejnej politiky, FSEV UK
