Asi sa zhodneme, že cieľom výučby je to, aby študent pochopil a naučil sa uvažovať o problematike, ktorá je predmetom kurzu. Zistiť, či to študent zvládol, sa dá testom a seminárnou prácou. Stanovenie úspešnosti zvládnutia testu je pomerne jednoduché, oveľa ťažie je to pri seminárnej práci. Tu si kladiem dve otázky, ktoré spolu súvisia.
Po prvé: kedy je práca akceptovateľná a kedy nie? Keď študent magisterského štúdia dodrží stanovenú štruktúru práce, nemá gramatické chyby, cituje a nemá plagiáty? Alebo až vtedy, keď po analýze príde syntéza, študent preukáže schopnosť pracovať s teóriou, zozbierať dáta (hoci aj sekundárne) a spraviť pár záverov? Prípadne až vtedy, keď je práca založená na argumentoch (nie pocitoch) a kritickom pohľade na skúmanú problematiku? Moja skúsenosť ukazuje, že prvé verzie seminárnych prác nezvyknú spĺňať ani minimálne požiadavky na štruktúru a citáty. Postupne sa študenti dopracujú aj k jednoduchému testovaniu teórie. Veľmi málo prác obsahuje kritické uvažovanie a vystavanú argumentáciu.
A po druhé: koľkokrát mám prácu študentovi vrátiť, aby sa práca aspoň trocha priblížila k skutočne akceptovateľnej práci, keď študent dodrží štruktúru práce, nemá gramatické chyby, cituje a nemá plagiáty a zároveň preukáže schopnosť pracovať s teóriou, zozbierať dáta a spraviť pár záverov...V minulom semestri som prácu vrátila na prepracovanie v priemere trikrát, čo ma stálo veľa času a energie. Práce sa postupne zlepšovali, hoci aj tak som nebola s výsledkom úplne spokojná. Tento semester je to mierne lepšie, ale v prvom kole neprešiel nikto. Druhé bolo lepšie, uvidíme ako dopadne tretie.
Uvedený prístup k výučbe berie vyučujúcemu veľa času a je nereálny, ak máte 300 študentov. Áno, čiastočne to môžete riešiť cez skupinové práce, pri nich sa však otvárajú ďalšie otázky/dilemy. Na druhej strane tento prístup učiteľa výrazne posúva študenta dopredu. Kde je však hranica medzi zodpovednosťou učiteľa a zodpovednosťou študenta? Aké sú vaše skúsenosti a odporúčania?
Emília Sičáková-Beblavá
Odborná asistentka Ústavu verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied
Blog vždy vyjadruje osobný názor autora a nemusí vyjadrovať oficiálny názor ÚVP FSEV UK
