Povinné zverejňovanie zmlúv na internete je protikorupčný nástroj, ktorý pripravila vláda Ivety Radičovej. Vláda upravila zákon o slobodnom prístupe k informáciám tak, aby každá inštitúcia alebo spoločnosť, ktorá nakladá s verejnými financiami, bola povinná zverejňovať svoje zmluvy na internete. Zverejnenie zmluvy je podmienkou jej účinnosti. Tento nástroj má slúžiť v prvom rade verejnosti na kontrolu hospodárenia s verejnými zdrojmi.
Ako súčasť semestrálnej práce sme urobili analýzu uplatňovania zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Konkrétne sme sa sústredili na spôsob, akým vyššie územné celky (VÚC) zverejňujú zmluvy na svojich internetových stránkach. Posudzovali sme ich z pohľadu užívateľského komfortu. Prieskum sme realizovali za prvý štvrťrok 2014 medzi všetkými VÚC. Všetky spĺňajú zákonom stanovenú povinnosť – zverejňujú zmluvy a ich dodatky na internete.
Zmyslom zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám bolo umožniť občanom kontrolu nad hospodárením s ich daňami a odvodmi. Preto je okrem samotného zverejňovania dôležitý aj spôsob, akým sú zmluvy zverejňované. Existujú dva možné prístupy k zverejňovaniu:
VÚC a iné subjekty môžu zmluvy zverejňovať v na to vytvorených portáloch, v ktorých občan rýchlo nájde konkrétnu zmluvu. V týchto špeciálne vytvorených systémoch je možné vyhľadávať podľa viacerých údajov. Takýto spôsob zverejňovania môžeme nazvať „user friendly“.
Opačným prípadom je zverejňovanie z povinnosti - zmluvy zverejňujú podľa dátumu bez ďalších možností triedenia, upravovania a pod. Ak teda občan nepozná dátum uzatvorenia zmluvy, je odkázaný na preklikávanie sa zo zmluvy na zmluvu.
V prvom rade sme skúmali, či VÚC zverejňujú zmluvy v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám - či sú zmluvy úplné, obsahujú prílohy na ktoré sa odvolávajú a dodatky, ktoré ich menia. V tejto kategórii v našej skúške uspeli všetky VÚC na výbornú. To konštatoval aj prieskum Transparency international Slovensko (TIS), ktorý v tejto oblasti urobili v roku 2011.[1] Konštatovali tiež, že VÚC zverejňujú z povinnosti a nie ako službu pre občana. Analýza TIS poukázala na tri VÚC, ktoré mali výrazne nižšie skóre v bodovom hodnotení ako zvyšných päť. Boli to VUC Banská Bystrica, VÚC Žilina a VÚC Trenčín. Rozhodli sme sa preto s odstupom troch rokov urobiť tuto analýzu ešte raz, a porovnať ich snahu zlepšiť sa.
Sledované vlastnosti zmlúv sme roztriedili do troch kategórií, za ktoré sme prideľovali body. Maximálny možný bodový zisk bol 100 bodov.
V prvej kategórii sme hodnotili čitateľnosť a možnosť práce s textom. V tejto oblasti majú všetky VÚC priestor na zlepšovanie. V každej totižto aj dnes zverejňujú zmluvy vo formáte, ktorý nie je čitateľný strojom a teda nefunguje funkcia vyhľadávania v texte a kopírovanie textu.
Ďalšou hodnotenou kategóriu boli tzv. metadáta. Sú to informácie, ktoré občan získa bez otvárania konkrétnych zmlúv. Dáta sú zoradené v prehľadnej tabuľke a dajú sa radiť podľa potreby. Ide o informácie ako zmluvná protistrana, predmet plnenia zmluvy, hodnota zmluvy, dátum zverejnenia a doba platnosti alebo viazanosti zmluvy. Poslednú menovanú informáciu až na VÚC Prešov na svojich portáloch VÚC nemajú. Zverejňovanie tejto informácie v konečnom dôsledku umiestnil VÚC Prešov na prvé miesto.
Poslednou hodnotenou kategóriu bola možnosť exportu údajov do najpoužívanejších formátov a možnosť odoberať novinky prostredníctvom e-mailu. Odoberanie noviniek e-mailom je veľmi užitočná funkcia pre občanov, ktorí majú záujem sledovať finančný tok vo VÚC. Funkciu poskytuje len VÚC Bratislava a VÚC Trnava.
Konečné poradie jednotlivých VÚC podľa bodového zisku je nasledovné:
Portály na zverejňovanie zmlúv prvých šesť VÚC z grafu hodnotíme ako „user friendly“. Na povinne zverejňované dokumenty vytvorili špeciálne aplikácie, ktoré umožňujú účinne a rýchlo vyhľadávať konkrétne zmluvy, ktoré občan hľadá podľa kľúčových údajov. Vo všetkých však chýba údaj o dobe platnosti zmluvy a okrem VÚC Bratislava a VÚC Trnava aj možnosť prihlásiť sa na odber noviniek e-mailom. Zo stobodového zisku im uberajú aj zmluvy, ktoré nie sú vo formáte s možnosťou kopírovania a vyhľadávania podľa kľúčových slov. Ak poradie porovnáme s prieskumom Transparency z roku 2011 zmenilo sa porade len miene, až na VÚC Banská Bystrica. Tam sa poučili a vytvorili rovnaký špecializovaný portál na zverejňovanie a zaradili sa, z pohľadu nášho prieskumu, medzi úspešné samosprávne kraje.
Na chvoste rebríčka však ostali VÚC Žilina a VÚC Trenčín. Tí boli na posledných priečkach aj v roku 2011 v prieskume TIS. Body ktoré získali majú za transformáciu textu do čitateľného formátu strojom. Inak zverejňujú zmluvy do radu podľa dátumu zverejnenia bez akýchkoľvek ďalších informácií, možnosti vyhľadávania a radenia. Ak by občan chcel nájsť konkrétnu zmluvu a nepoznal dátum zverejnenia, strávi aj hodiny jej hľadaním. Takýto spôsob y pohľadu občana zďaleka nemôžeme považovať za správny a vhodný. Žilinský a Trenčiansky samosprávny kraj v porovnaní s ostatnými nezložili skúšku, a to najmä s Banskobystrickým samosprávnym krajom, ktorý preukázal, že kde je vôľa, tam je cesta.
Autori: Marek Kurbel a Lenka Štítiková
študenti druhého ročníka magisterského stupňa programu Verejná politika na Univerzite Komenského
Blog je napísaný na základe výsledkov seminárnej práce na kurze Etické otázky, korupcia a transparentosť vo verejnej politike (doc. Emília Sičáková-Beblavá)
[1] http://www.transparency.sk/sk/zmluvy-samospravy/
