Najlepšia diplomová práca Ústavu verejnej politiky za akademický rok 2019/2020
Na Ústave verejnej politky si dávame záležať na kvalite záverečných prác študentov, ktorých vedieme k tomu, aby písali kriticky a robili výskum. Tento rok dostala cenu riaditeľky Ústavu verejnej politiky za originalitu diplomovej práce Klaudia Šupáková, ktorá svoju prácu napísala na tému Zastúpenie žien na vedúcich pozíciách na ministerstvách na Slovensku. Okrem toho že u nás hrdo visí vo forme plagátu ako inšpirácia pre ďalších študentov, radi by sme vám ju predstavili aj formou blogu.
Klaudia Šupáková
Pohľady na reprezentáciu
Ak by sme chceli „z fleku“ odpovedať na otázku Aké je zastúpenie žien na vedúcich pozíciách na ministerstvách?, náš prvotný inštinkt by nám pravdepodobne povedal, aby sme sa pozreli na čísla. To znamená, že by sme zrátali celkový počet žien, ktoré zastávajú vedúcu pozíciu na jednotlivých rezortoch. Z pohľadu konceptu reprezentácie od Hanny F. Pitkin by sme teda hovorili o deskriptívnej reprezentácii. Avšak pohľadov na zastúpenie, resp. reprezentáciu žien, je viac. Nehovoríme totiž len o numerickom vyjadrení, ale pozeráme sa aj na to, čo umožňuje subjektu reprezentovať (formalistický pohľad) a taktiež rozlišujeme medzi reprezentáciou zastupovať niekoho (standing for) a konať v mene niekoho (acting for). V prvom prípade sa jedná o reprezentáciu symbolickú - prostredníctvom rôznych symbolov, a deskriptívnu. V druhom prípade, resp. konať v mene niekoho, hovoríme o reprezentácii substantívnej (Pitkin, 1967). Jeden typ reprezentácie však automaticky negarantuje dostatočnú prítomnosť tej druhej.
Výskum
Exploratórny výskum, ktorý sme v rámci diplomovej práce realizovali, sa bližšie pozrel nielen na deskriptívnu reprezentáciu žien na všetkých 13 ministerstvách (z pohľadu úrovne riadenia, typológie, veľkosti a rozpočtu), ale aj na substantívnu reprezentáciu žien, a teda na percepcie žien vo vzťahu k obsadzovaniu vedúcich pozícií a možným bariéram, ich postaveniu a presadzovaniu záujmov. Tie sme získali vyhodnotením dotazníka, ktorý sme zaslali 360 ženám pracujúcim na vedúcich štátnozamestnaneckých pozíciách na ministerstvách a ktorého návratnosť bola na úrovni 35 %.
Graf 1: Rozdelenie pôvodu získaných odpovedí
Čo ženám reprezentáciu sťažuje?
Vieme, že sú tu, no často ich ani nevidíme (alebo nechceme vidieť?). Bariéry. Hovoríme o prekážkach, ktoré ovplyvňujú mieru zastúpenia žien a sťažujú plnohodnotné uplatnenie a reprezentáciu žien v určitej oblasti spoločenského života. Ženy sa s nimi spravidla stretávajú na trhu práce, a to nielen na horizontálnej úrovni, kedy je ich uplatnenie prevažne v nízkopríjmových povolaniach alebo pozíciách, ale aj na vertikálnej úrovni. Bariéry vtedy ženám sťažujú cielený kariérny rast a zabraňujú zastávať manažérske a vedúce pozície (Kiaušiené a kol., 2011; Gyárfášová, 2018). Týchto prekážok je hneď niekoľko. Od sociálno-ekonomických, akými sú napr. diskriminácia z hľadiska rodu či pohlavia a s tým súvisiace diskriminačné otázky, sexuálne obťažovanie, dvojité zaťaženie alebo rodový mzdový rozdiel, až po kultúrne bariéry, medzi ktoré patria napr. rodové stereotypy.
Koľko žien je na vedúcich pozíciách, aké sú ich percepcie a ktorý rezort je na tom najlepšie?
Tak ako je to s tým prvotným inštinktom a číslami? Z pohľadu deskriptívnej reprezentácie žien na vedúcich pozíciách môžeme konštatovať relatívne vyrovnaný stav ich zastúpenia v porovnaní s mužmi. Podobne sa k tomu postavili aj samotné ženy na vedúcich pozíciách, keďže 45 % respondentiek v našom dotazníku vníma pomer mužov a žien na vedúcich pozíciách rovnocenne. No pozor, pretože teraz nastáva zvrat. Takéto vyrovnané zastúpenie žien však nemôžeme pozorovať v rámci jednotlivých ministerstiev, ani v rámci jednotlivých úrovní riadenia.
Graf 2: Miera zastúpenia žien a mužov na všetkých úrovniach riadenia na ministerstvách
Kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim mieru deskriptívnej reprezentácie žien na jednotlivých ministerstvách sa ukázal byť práve typ rezortu. Z našich výsledkov vyplýva najvyššie deskriptívne zastúpenie žien na rezortoch, ktoré sú zamerané na stereotypne „ženské“ oblasti, a to sú práve zdravotníctvo a sociálne veci. Vyplýva to aj z výsledkov dotazníka, kde 46,6 % respondentiek z podporných rezortov uviedlo, že na vedúcich pozíciách na týchto rezortoch vnímajú prevažne, resp. výrazne prevažne ženy. Pri silových rezortoch, ako sú napr. MO SR či MZV SR, ženy stále ostávajú reprezentované v menšom počte oproti mužom. Prekvapilo vás to? Čítajte ďalej.
Okrem horizontálnej segregácie na našich ministerstvách straší aj tá vertikálna. Ako to? Miera zastúpenia žien na ministerstvách totiž narastá s klesajúcou úrovňou riadenia. Hoci sa pomer zastúpenia žien a mužov zdá na prvý pohľad na všetkých úrovniach relatívne vyvážený, tento trend môžeme vysvetliť najmä vďaka extrémom, ktoré sa na niektorých ministerstvách objavujú. Vstupuje do toho tiež faktor typológie ministerstva, čo vyplýva aj z nášho dotazníka, v ktorom 50 % respondentiek zo silových rezortov vníma, že tie najvyššie riadiace miesta sú obsadené práve mužmi. Ženy na ministerstvách tento rozdiel vnímajú aj prostredníctvom mzdového ohodnotenia, nakoľko približne 40 % respondentiek zastáva názor, že najlepšie platené miesta sú obsadené prevažne alebo výhradne mužmi.
No a bez bariér by to predsa nebolo to „pravé orechové“. V rámci kariérneho rastu ich vnímalo takmer 30 % respondentiek, kedy sú ženy vnímané ako emotívne, nekonzistentné a (dokonca) nedostatočne biznisovo orientované, aby zastávali vedúcu alebo manažérsku pozíciu. Jedna z respondentiek uviedla, že „Dominancia mužov vo vedúcich postaveniach vyplývala aj z toho, že vedenie vnímalo najvyššie pozície trochu ako pánsky klub a ženy považovalo často za menej kompetentné.“ (Dotazník, 2020). Z dotazníka vyplýva aj to, že tretina žien vníma ich kariérnu cestu na vedúcu pozíciu na ministerstve ako náročnejšiu v porovnaní s mužskými kolegami.
Graf 3: Prekážky, s ktorými sa respondentky stretli pri kariérnom raste
Ďalšie výzvy alebo čo s tým má politizácia
Záverom môžeme konštatovať, že do ďalších výskumov ostáva výzvou nielen detailnejšie zmeranie substantívnej reprezentácie žien, ale taktiež vplyv politizácie na personálne zmeny v ústredných orgánoch štátnej správy. S ohľadom na májové udalosti spojené s prehodnocovaním významu rodovej rovnosti a „dobrovoľným“ odchodom dlhoročnej riaditeľky Odboru rodovej rovnosti na MPSVaR SR Ing. Oľgy Pietruchovej, M. A. je na zvážení realizovať ďalší výskum, ktorý prepája politizáciu s potrebou rovnocennej reprezentácie žien, ako deskriptívnej, tak aj substantívnej.
Dve respondentky na konci dotazníka uviedli práve politizáciu a jej vplyv ako významný faktor, pričom uvádzajú nasledovné: „Pozícia žien na najvyšších miestach nie je možná bez politickej nominácie.“ a „...Nezabudnite vziať do úvahy politický cyklus. Napríklad ultrakonzervatívni politici zvyčajne nemávajú veľmi rodovo neutrálne pohľady na postavenie žien v práci.“ (Dotazník, 2020). Otázkou preto v tomto prípade ostáva, do akej miery má politizácia vplyv na obsadzovanie riadiacich pozícií práve ženami.
