Keď sme dostali zadanie seminárnej práce s témou inovácií v samospráve a ako súvisí s predošlými kariérnymi dráhami, nevedeli sme úplne odhadnúť, čo nás čaká a ako pristupovať k tejto téme. Niečo nám hovorilo, že primátori a starostovia zo súkromného sektoru by mohli byť vo svojej práci inovatívnejší. Možno najmä vďaka zvykom z prostredia, v ktorom hrá hlavnú rolu konkurencia, efektivita a zvažovanie pomeru ceny a výkonu. Brali sme to intuitívne, zo skúsenosti a stereotypne. Napríklad, štátne podniky sú väčšinou “dinosaury“, ktoré sa nevedia prispôsobiť aktuálnym výzvam. Na tento predpoklad vplývala aj teória riadenia verejnej správy. Ona ukazovala, že model New Public Management prináša zo súkromného sektoru do verejného nové mechanizmy spravovania a tým samým zvyšuje efektivitu verejnej správy.
Na naše prekvapenie, odborná literatúra toto očakávanie jednoznačne nepotvrdzuje. Súkromný sektor síce prináša viac inovácií ako verejný, ale len o pár mizivých percent. K takémuto záveru prišli Dáni Lars Fuglsang John Storm Pedersen v článku How Common Is Public Sector Innovation and How Similar Is It to Private Sector Innovation? V našej práci sme teda očakávali približne rovnakú inovatívnosť u primátorov zo súkromného aj verejného sektora.
Ako sme to robili
Na začiatok sme si tiež museli vybrať sledovanú oblasť a presne určiť, čo myslíme pod pojmom inovácie. Našou oblasťou sa stala doprava (vďaka tomu, že sa v určitej miere dotýka každej jednej obce či mesta). Inovácie sme špecifikovali ako spochybnenie toho, ako sa veci robili doteraz tým, že sú do nich prenesené nápady z iného odvetvia alebo geografického regiónu. Za inovácie považujeme nielen realizované nápady, ale aj tie, ktoré sú ešte len vo fáze realizácie, resp. ich realizácia je neistá.
V našom malom výskume sme sa venovali 32 obciam a mestám na Slovensku, z ktorých polovica má menej a polovica viac ako 15 000 obyvateľov. Na základe výskumu p. Bandúrovej, v ktorom skúmala kariérne dráhy poslancov NR SR, sme súčasných primátorov a starostov rozdelili do kategórií štátna správa, politika, súkromný sektor, iné sféry (školstvo, zdravotníctvo, ozbrojené sily) a hybridné (približne rovnaký čas zamestnaní v súkromnom a verejnom sektore). Rozdelili sme na základe toho, v ktorej oblasti sa kariérne pohybovali najdlhšie. Slovo najdlhšie je v našom prípade veľmi dôležité. Po prvé, väčšina zo skúmaných primátorov nemala iba jedno zamestnanie (respektive len v jednom sektore). Tým pádom, ak by sme ich zariadili do kategórií na základe ich všetkých pozícií, boli by takmer všetci v hybridnej kategórií. Po druhé, nemohli sme ich zoradiť iba podľa zamestnania počas predchádzajúcého volebného obdobia. Toto by predstavovalo pre náš výskum skreslenia, za všetky uvedieme príklad z Novák. Pán Dušan Šimka bol starostom Novák 20 rokov, len počas predchádzajúceho volebného obdobia niekoľko rokov pracoval v súkromnom sektore. V tomto prípade by nebolo vhodné považovať ho za starostu zo súkromného sektora.
Ako sme sa dostali k informáciám, ktoré sme potrebovali a čo sme robili pre to, aby sme ich vyhodnotili? Mestá a obce sme si vybrali náhodne - ako sa hovorí, prešli sme sa po Slovensku “prstom na mape”. Jediným deliacim kritériom pre nás bol už spomínaný počet obyvateľov.
Následne sme sa pozreli na životopisy starostov a primátorov. Tých, o ktorých sme informácie o predošlých pracovných skúsenostiach nenašli, sme kontaktovali priamo e-mailom. Informácie o inováciách sme získavali z aktualít zverejnených mestami a obcami, zápisníc a uznesení obecných a mestských zastupiteľstiev. Na základe našej definície inovácie sme potom jednotlivé inovácie priradili k starostom a primátorom do tabuľky tak, aby sme ich vedeli spočítať, vyhodnotiť v štatistickom programe a interpretovať.
Kto je najinovatívnejší?
Napriek našim očakávaniam ako najinovatívnejší sa po preskúmaní dostupných dát javia primátori a starostovia z hybridných sektorov, tesne za nimi zaostávajú hlavy obcí pochádzajúce zo súkromného sektora a iných sfér. Avšak na také pozitívne výsledky hybridného sektora môže vplývať aj to, že sme mali malú vzorku primátorov z tejto kategórie.
Tiež zavážila predošlá politická skúsenosť, čo môžeme čítať ako potrebu vedieť sa “obracať” v oboch prostrediach. Takisto je treba poznamenať, že v menších obciach je dopravných inovácií o dosť menej - a to bez ohľadu na predošlú kariéru starostu. Predpokladáme, že za to môžu slabšie finančné možnosti či rozdielne potreby občanov a takisto to, že inovácie môžu byť pripravené a zrealizované samosprávnym krajom.
Najhoršie výsledky v počte inovácií majú primátori, ktorí väčšiu časť svojej kariéry venovali politike alebo štátnej správe. Predpokladáme, že je to môže byť spojené s byrokraciou (v negatívnom zmysle slova) štátnej správy a s nedostatkom skúseností v iných sférach a absenciou čerstvého pohľadu na aktuálne problémy a, možno, čiastočné zameranie politiky na popularitu, nie na účinnosť. Tým pádom je väčšina opatrení primátorov z politického sektora spojená s inováciami populárnymi aj v iných mestách, ktoré môžu byť menej účinnými, než iné. Napríklad, bikesharing alebo cyklotrasy sú veľmi populárnymi medzi obyvateľstvom, ale nie samými účinnými riešeniami v sfére dopravy.
Naopak, niektoré riešenia sa nemuseli na prvý pohľad javiť ako inovatívne - napríklad oprava výtlkov v Prievidzi. Keď sa však na túto “bežnú opravu” pozriete bližšie, zistíte, že v Prievidzi používajú inovatívnu metódu - infranahrievače, ktoré zabezpečujú trvalejšiu a kvalitnejšiu opravu.
Inovatívni alebo informatívni?
Samotné výsledky výskumu v našej seminárnej práci možno, ale nie sú prelomovým záverom. Je to skôr taký draft pre ďalšie výskumy. Okrem samotných výsledkov náš totiž zaujal kontakt s webstránkami obcí a miest po celom Slovensku a spôsob, akým zverejňujú dáta. Ako najinovatívnejšie sa totiž javia mestá Bratislava, Nitra, Trnava či Trenčín, ktoré sú preborníkmi v komunikácii, transparentnosti a používaní sociálnych médií. Je možné, že iné obce inovujú viac, ako sme im v našich tabuľkách a grafoch pripísali. Bohužiaľ, z heslovitých zápisníc, ktoré v niektorých prípadoch hľadáte na webstránke ako ihlu v kope sena, alebo z aktualít obnovených nanajvýš raz mesačne, sa toho veľa o inováciách v doprave nedozviete. Náš výskum teda nehovorí iba o tom, kto je do akej miery naklonený inováciám, ale aj o tom, kto o svojej činnosti pravidelne a podrobne informuje.
Autori: Miroslava Melicherčíková, Artsiom Klunin
študenti druhého ročníka, magisterského stupňa programu Verejná politika na Ústave verejnej politiky FSEV UK
Blog je napísaný na základe výsledkov seminárnej práce na kurze Politicko – administratívne vzťahy (prof. Ing. Emília Sičáková - Beblavá, PhD.)
