Monika Michalcová
recenzia na knihu Exit, Voice, and Loyalty: Responses to Decline in Firms, Organizations, and States, Alberta Otta Hirschmanna
Takmer okamžite po vydaní sa kniha Exit, Voice, and Loyalty stala „In“ publikáciou v odborných ale aj laických kruhoch. Postupne sa však začali ozývať aj kritické ohlasy.
Za ústrednú myšlienku knihy možno považovať už z názvu vyplývajúce tri typy stratégií resp. reakcií na ekonomické a spoločenské situácie: do slovenčiny ich môžeme preložiť ako odchod (exit), vyjadrenie (voice) a lojalita (loyalty). Tieto tri stratégie určujú aj štruktúru knihy. Tá postupne diskutuje odchod, vyjadrenie, možnosť ich kombinácie a súvislosť s konceptom monopolu, a nakoniec teóriu lojality.
Prakticky každá z kapitol je popretkávaná príkladmi z praxe a/alebo fiktívnymi ilustráciami, čo zjednodušuje pochopenie často abstraktnej rozpravy.
Kniha je síce napísaná ekonómom a zväčša je radená práve do ekonomickej literatúry, je však určite aplikovateľná aj v oblasti spoločenských vied zahŕňajúc politológiu, sociológiu, či psychológiu. Napokon, zámerom autora bolo prepojiť ekonomické koncepty s myšlienkou dobrého vládnutia, resp. spravovania spoločnosti.
Právom je označovaná za vynikajúce dielo odrážajúce dlhoročné a rozmanité skúsenosti autora v oblasti ekonómie a pozorovania politického vývoja behom dynamického 20. storočia a ponúka nadčasové idey uplatniteľné aj v slovenskom kontexte.
Odchod
Prvá zo stratégií – odchod – pomenúva bežne pozorovateľnú a aj skúmanú situáciu, kedy sa zákazník rozhodol prejsť k inému predajcovi alebo poskytovateľovi, či už z dôvodu lepšej kvality alebo ceny. Situácia sa teda odohráva v konkurenčnom prostredí alebo, pri monopole, za podmienky, že zákazník o službu či produkt ďalej nestojí alebo si ho nemôže dovoliť. Nemusí ísť však len o trhový mechanizmus, takúto situáciu možno bežne pozorovať aj v občianskom živote.
Ako vlastný príklad uvediem emigráciu z krajín strednej a východnej Európy na západ za vyššou životnou úrovňou. Napríklad tzv. odliv mozgov v tomto duchu pokúša aj Slovensko. Odchod sa uskutočňuje s úmyslom väčšinou benefitovať, no niekedy väčšie benefity získava osoba, ktorá nie hneď odchádza, ale rozhoduje sa zostať a zmeniť prostredie tým, že vyjadrí svoje preferencie.
Vyjadrenie
Vyjadrenie je druhou zo stratégií, ktorá v čase písania publikácie bola takmer opomenutá vo vedeckom výskume. Zmyslom vyjadrenia je snaha o zmenu pomerov v danom prostredí a situácii, či už zo slobodnej vôle zostať alebo kvôli nemožnosti odísť.
Práve túto stratégiu môžeme azda najlepšie zo všetkých nachádzať v politickom prostredí. Hirschmann uvádza ako príklad mobilizáciu vo veci zmeny verejnej mienky, protesty a manifestácie. Tieto sú dokonca podľa autora odvolávajúceho sa na Roberta Dahla, teoretika demokracie, nevyhnutnou súčasťou demokratického zriadenia. V demokratickej spoločnosti je žiadané, aby sa občianska spoločnosť podieľala na tvorbe politík a ich evaluácii a tak prispievala ku skvalitneniu politiky. Platí, že čím horšie prostredie a slabšia možnosť odísť, tým hlasnejšie je vyjadrenie. Preto sú v rozvojových krajinách radikálnejšie protesty ako v rozvinutých.
Ak by sme chceli túto stratégiu opäť aplikovať na slovenské podmienky, naskytá sa príklad protestov Za slušné Slovensko v roku 2018. Tie cielili na zmenu politických pomerov zapríčinených vládnou garnitúrou, čo sa napokon aj z časti podarilo. Protesty boli iniciované a organizované najmä mladými, ktorí deklarovali vôľu zostať na Slovensku a urobiť z neho lepšie miesto, čo možno označiť za typický príklad vyjadrenia v rámci Hirschmannových stratégií.
Odchod a teória lojality
Teória lojality rozpracovaná Hirschmannom stavia najmä na predpoklade, že v istých situáciách je odchod skoro nemysliteľný a vyjadrenie slabo alebo vôbec nie účinné, a to napr. v prípade rodiny, komunity, cirkvi a štátu. Súčasne autor upozorňuje, že s rastúcou nespokojnosťou (zapríčinenou nevypočutím vyjadrenia) lojalita ku hocijakej skupine slabne až vyprcháva a daná skupina sa môže dokonca rozpadnúť.
Lojalita tak môže byť charakterizovaná rôznymi stupňami racionality od plne racionálnej (podmienenej spokojnosťou) po úplne iracionálnu (trvajúcu napriek úplnej nespokojnosti), pričom si ale členovia daných skupín môžu hoc aký z týchto stupňov subjektívne racionalizovať a považovať tak dôvod vytrvať lojálny za dostačujúci.
Práve lojalita podľa autora nie len treťou zo stratégií, ale vstupuje aj do vzťahu predchádzajúcich dvoch. Totiž lojalita je to, čo ľudí vedie ku vyjadreniu pred tým ako zvolia odchod (ak je relevantnou možnosťou). Hoci pragmaticky efektívnejšie by bolo niekedy voliť odchod, v istých, najmä už spomínaných kritických skupinách (rodina, štát a pod.), si ľudia práve kvôli lojalite volia menej efektívnu cestu vyjadrenia.
Príkladom oslabujúcej lojality môžu byť tzv. euroskeptické tendencie narastajúce vo viacerých členských štátoch Európskej Únie, čo je zrejmým prejavom neistej lojality a pravdepodobne nedostatočne vypočutých vyjadrení jednotlivých členov na supranacionálnej úrovni. Lojalita členov EÚ je a bola oslabená viacnásobnými konfliktami od Euro-krízy, cez Brexit až po migračnú krízu. Možno dodať, že práve aj Corona-kríza mohla dopomôcť ku narušeniu štandardných väzieb spoločenstva a emancipácii jednotlivých členov. Taktiež s narastajúcimi požiadavkami Únie a obmedzujúcejšou legislatívou sa priam podnecuje riziko dezintegračných snáh (v súvislosti s úpadkom demokracie), ktoré už rôzni členovia v minulosti zakúšali (napr. Slovensko za mečiarizmu, Rakúsko po voľbách v 1999, Maďarsko od 2010) (Sitter & Bakke, 2019).
Práve opísaná situácia v EÚ zasahujúca aj Slovensko dáva príležitosť pozorovať Hirschmannom popísanú stratégiu lojality, ale aj ďalších dvoch stratégií odchodu a vyjadrenia a ich vzájomnú dynamiku. Konkrétne možno na uvedenom príklade možno ilustrovať práve klesajúcu lojalitu a otvorenú otázku odchodu z EÚ.
Zaiste by sa dalo mnoho písať o fantastickej knihe A. O. Hirschmanna, Exit, Voice, and Loyalty: Responses to Decline in Firms, Organizations, and States (1970). Niečo z jej obsahu však necháme na odhaľovanie aj pre vás, čitateľov a čitateľky.
Albert Otto Hirschmann (*1915, †2012) – bol ekonóm narodený v Nemecku , študujúci v takmer celej Európe a neskôr pôsobiaci prevažne v Amerike. Nad rámec svojej akademickej kariéry zakončenej v prostredí Yale University prežil mimoriadne zaujímavý život pretkaný vojenskými a politickými konfliktami, do ktorých sa aj osobne zapojil, a to ako v rodnom Nemecku, tak aj Španiesku a Spojených štátoch amerických. Jeho životný príbeh prerozprával v knihe Jeremy Adelman (2014). Práve rôznorodé životné skúsenosti, ale aj možnosť spoznať rôzne akademické prostredia a to v čase významných spoločenských zmien minulého storočia Hirschmanna pravdepodobne podnietili v originálnom uvažovaní o ekonomických princípoch a konceptoch.
Literatúra vhodná na preštudovanie ku diskutovaným témam.
Adelman, J. (2014). Worldly philosopher: the odyssey of Albert O. Hirschman. Princeton University Press,.
Barry, B. (1974). Review: Exit, voice, and loyalty. British Journal of Political Science, 79-107.
Cena štátu, 2021, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Dostupné online: https://cenastatu.sme.sk/km-sr-vm/graph/table1/row010/2021/
Chrancokova, M., Weibl, G., & Dokupilova, D. (2020). "THE BRAIN DRAIN OF PEOPLE FROM SLOVAKIA.". Economic and Social Development: Book of Proceedings, s. 320-329.
Hirschmann, O.A. (1958). The Strategy of Economic Development. New Haven, Conn.: Yale University Press. ISBN 0-300-00559-8
Hirschmann, O.A. (1970). Exit, Voice, and Loyalty: Responses to Decline in Firms, Organizations, and States. Cambridge, Massachusetts: Harvard University Press. ISBN 0-674-27660-4
Hirschmann, O.A. (1977). The Passions and the Interests: Political Arguments For Capitalism Before Its Triumph. Princeton, NJ: Princeton University Press. ISBN 0-691-01598-8.
Novakova Reptova, Z. (2020). The Curious Case of Slovakia: Regime Preferences Thirty Years after the Velvet Revolution. The International Journal of Social Quality, 1-19.
Sitter, N., & Bakke, E. (2019). Democratic backsliding in the European Union. Oxford Research Encyclopedia of Politics.
Tlačová správa, 2019, Problémov v školstve je mnoho a sú závažné. Štát ich dlhodobo nerieši. Dostupné online: https://todarozum.sk/admin/files/file_737_1570180211.pdf
von Sydow, G. (2019). Trust and Crises in the EU: Exit, Voice and Loyalty. In B. N. Bakardjieva Engelbrekt A., & (eds), Trust in the European Union in Challenging Times. Palgrave Macmillan, Cham.
