Michal Tóth
Na úvod pár slov o tom, čo mi dalo štúdiu na ÚVP. Vďaka svojmu štúdiu lepšie rozumiem fungovaniu štátu a medzinárodných organizácií, viem kritickejšie hodnotiť výstupy verejných inštitúcií a pochopiť aj dôležitosť niektorých menej populárnych politík. Vďačím za to jednak šírke odboru verejná politika, v rámci ktorého sme nazerali na proces tvorby politík od vzniku problému na spoločenskej úrovni až po implementáciu riešenia a následné hodnotenie úspešnosti. Zároveň však majú na tom podiel vyučujúci, ktorí atraktívnym spôsobom zapájajú študentov a využívajú pri tom moderné metódy workshopov, prednášok so zaujímavými hosťami, prípadovými štúdiami a diskusiami, čím štúdium naozaj spestrili a pomohli lepšie pochopiť základné koncepty. A koniec koncov, aj vďaka svojmu štúdiu som sa vo verejnom sektore aj zamestnal ako analytik a tak svoje vzdelanie využívam v praxi denne. A preto môžem štúdium na ÚVP iba odporučiť každému, koho zaujímajú tieto témy.
Téma mojej diplomovej práce – vzťah verejnej správy a únikom verejných financií do daňových rajov
Pri zodpovedaní otázky, či kvalita správy vecí verejných vplýva na odliv verejných financií do daňových rajov, si musíme najprv zodpovedať, čo to daňové raje sú. Už pri tejto otázke však narážame na prvý problém. Samozrejme, všetci sa zhodnú na tom, že daňové raje majú nízke dane, sú netransparentné a ľahko sa v nich zatajujú informácie o finančných tokoch. To nám však nestačí, pokiaľ chceme jasne definovať, ktoré štáty sú a ktoré nie sú daňový raj. Preto sa medzinárodné organizácie alebo aj akademici často nezhodnú na presných zoznamoch, pretože kľúčové sú detaily – aké nízke majú byť dane, ako presne odmeriame transparentnosť či utajenosť informácií?
Daňové raje – parazitujú alebo pomáhajú?
V daňových rajoch rastie bohatstvo a rastie ich vplyv, no rovnako nie je zhoda ani na tom, či je to vplyv celkovo pozitívny alebo negatívny. Opäť záleží na detailoch – ako blízko sa krajina nachádza k daňovému raju, do akej miery je ekonomicky rozvinutá, skutočne spôsobujú daňové raje potrebu znižovania daňových sadzieb v okolitých krajinách? Od odpovedí na tieto otázky závisí vplyv daňových rajov na konkrétne krajiny v rôznych oblastiach sveta, no na jednej veci zostáva takmer jednohlasný súhlas – daňové raje zjednodušujú ľudovo zvané „pranie špinavých peňazí“ a tak do určitej miery podporujú nelegálne aktivity naprieč celým svetom.
Ako vlády reagujú na tzv. daňové raje?
Pre uvedené dôvody, ako aj pre negatívne ekonomické dopady daňových rajov na mnohé oblasti sveta, sa medzinárodné organizácie dlhodobo snažia bojovať proti daňovým rajom. V posledných rokoch sa vďaka iniciatívam OECD, EÚ či USA vytvára čím ďalej tým viac striktnejších opatrení cez medzinárodné pravidlá transparentnosti ohľadom finančných tokov, ku ktorým sa pridala veľká väčšina zemegule.
Je zvyšovanie transparentnosti efektívne?
Na účinnosť opatrení na území Slovenska výskum nazeral cez údaje o medziročnom vývoji v počte novovzniknutých slovenských firiem so sídlom v daňových rajoch v rokoch 2012 až 2020 spolu s ich podielom na celkovom počte novovzniknutých slovenských firiem. Tieto údaje sú vizualizované v Grafe 1 spolu s opatreniami proti daňovým rajom zvyšujúce transparentnosť, ktoré boli implementované počas sledovaného obdobia.
Hlavným zistením v tomto prípade je, že dlhodobá účinnosť týchto opatrení na vizualizácii dát nie je badateľná a môžeme predpokladať, že keď sa firmy naučia využívať rôzne nedostatky implementovaných opatrení, tieto strácajú na účinnosti. Napriek početným opatreniam zároveň ani v jednom roku nedošlo k poklesu v počte slovenských firiem so sídlom v daňových rajoch. Aj preto je boj proti daňovým rajom stále ďaleko od úspechu.
Ovplyvňuje teda kvalita správy vecí verejných odliv verejných financií do daňových rajov?
Hlavná časť výskumu sa zameriava na faktory, ktoré vplývajú na odliv verejných financií do daňových rajov – najmä na kvalitu správy vecí verejných podľa indexu Svetovej banky, ktorú sme doplnili o daňovú sadzbu pre podnikateľské subjekty a HDP na obyvateľa. Štáty, ktoré boli sledované, boli krajiny EÚ, nakoľko to je ekonomický a historický kontext, ktorý je Slovensku najbližšie. Odliv verejných financií do daňových rajov sme merali na rozdiele medzi efektívnou daňovou sadzbou a zákonom stanovenou daňovou sadzbou pre podnikateľské subjekty, a na rozdiele medzi potenciálnou sumou vybranou na daniach a skutočnou sumou, ktorú štáty po vybraní daní obdržali. Dané premenné sme skúmali použitím panelovej regresie v programovacom jazyku R.
Zjednodušené zobrazenie výsledkov v Tabuľke 1 sumarizuje hlavné zistenia práce. Daňová sadzba je na základe našich výsledkov jasným faktorom negatívne vplývajúcim na odliv verejných financií do daňových rajov. Pri HDP na obyvateľa je už náš výsledok komplikovanejší, nakoľko iba pri jednej zo sledovaných závislých premenných je výsledok štatisticky signifikantný a nie je ani konzistentný v tom, či ide o pozitívny alebo negatívny vzťah. Preto nejde o jednoznačný výsledok a mal by sa preskúmať hlbšie v ďalších výskumoch. Pre nás najdôležitejšom sledovanom faktore vplyvu, kvalite správy vecí verejných, bol výsledok tiež štatisticky signifikantný iba pri jednej z dvoch závislých premenných, avšak ukazuje sa konzistentnosť v negatívnom vzťahu medzi kvalitou správy vecí verejných a odlivom verejných financií do daňových rajov. Aj keď na jednoznačné určenie vzťahu medzi týmito dvomi premennými je potrebný ďalší výskum, tento výsledok naznačuje, že vyššia kvalita správy vecí verejných môže znamenať nižšiu mieru odlivu verejných financií do daňových rajov. Práve naznačenie možnej existencie tohto vzťahu, ktorý bol doteraz nepreskúmaný, je najdôležitejším prínosom nášho výskumu do literatúry o daňových rajoch.
Čo moje výsledky v praxi znamenajú?
Poznanie o daňových rajoch sa stále len rozširuje a zostáva mnoho nezodpovedaných otázok, čo sa ukázalo aj v náročnosti definície samotných daňových rajov či ich vplyvu. Náš výskum naznačuje, že kvalita správy vecí verejných je faktor, ktorého vplyv na odliv verejných financií do daňových rajov by nemal zostať hlbšie nepreskúmaný. Ak sa naše výsledky potvrdia v ďalších výskumoch, okrem zvyšovania medzinárodnej transparentnosti môže zvyšovanie kvality správy vecí verejných vo vnútri štátu pomôcť pri snahe obmedziť negatívny dosah daňových rajov na príjmy štátov v rámci EÚ a môže to byť ďalšia z motivácií, prečo je potrebné zvyšovať efektivitu štátu.
