Nikoleta Slavíková
Výskum behaviorálnych vied (vedné odbory, ktoré vykonávajú výskum v oblasti správania sa ľudí a usudzovania rozhodovania) naznačuje, že na rozhodovanie ľudí majú vplyv skôr emócie a intuícia ako racionálne zmýšľanie. V rámci týchto zistení vzniklo po svete veľa pracovísk, ktoré vedú výskum v tejto oblasti s cieľom testovania zistení v aplikačnej praxi. Počas uplynulých desiatich rokov sa postupne dostáva aj do uvažovania o intervenciách, ktoré sa realizujú v rámci verejného sektoru. Kniha má za cieľ prispieť k tomu, aby čoraz viac organizácií vo verejnom sektore na Slovensku pracovalo s poznatkami behaviorálnych vied.
Behaviorálna verejná správa: čo to je a ako ju aplikovať?
Behaviorálna verejná správa je multidisciplinárna analýza verejnej správy s dôrazom na využívanie poznatkov behaviorálnej vedy a experimentálnych prístupov. Využívanie týchto prístupov o oblasti verejnej správy stále narastá. Prečo by sme sa mali stále zaujímať o behaviorálnu verejnú správu? Medzera v poznaní o vplyve chybovosti a skreslení na prácu úradníkov a úradníčok a aktérov, ktorí o politikách rozhodujú. Ako aplikovať behaviorálne poznatky vo verejnej správe? Napríklad daňová politika ukazuje, že aj malé zmeny v správaní môžu ušetriť alebo priniesť zdroje verejnej správe. Pri výbere daní môže zmenená štruktúra a obsah listovej komunikácie zvýšiť mieru plnenia daňovej povinnosti (Sloboda et al., 2020). Využitie spoločenských noriem (napr. 9 z 10 obyvateľov mesta Prievidza platí poplatok za komunálny odpad načas) prispieva k účinnejšiemu výberu daní. Spoločenské normy môžu fungovať aj pri výbere komunálnych poplatkov za odpad, ale aj v iných oblastiach. Napríklad, spoločenské normy o správaní susedov v spotrebe energií prispievajú k zníženiu individuálnej spotreby (Jachimowicz et al., 2019). Môže sa stať aj to, že spoločenská norma naopak robí dôraz na rozšírenosť neželaného správania a tým pádom spôsobuje neželaný efekt. Napríklad, jeden experiment poukázal, že farmári, ktorí využívali minimálne množstvá vody, mali tendenciu svoju spotrebu mierne zvýšiť po tom, ako zistili, že ostatní farmári spotrebujú viac vody (Chabé‑Ferret et al., 2019).
Behaviorálna agenda v kontexte verejnej správy na Slovensku
Behaviorálne aktivity v rámci verejnej správy na Slovensku nezastrešuje žiadna inštitúcia, ale sú vykonávané už v rámci existujúcich štruktúr, ale v prípade polovice skúmaných organizácii majú vytvorené vlastné oddelenie. Akademici začali behaviorálne nástroje využívať skôr, v kontexte verejných politík a manažmentu, ako organizácie verejnej správy. V akých oblastiach je behaviorálna agenda využívaná? Pracuje sa s nimi hlavne v oblasti verejnej participácie a v oblasti zvýšenia výberu daní a poplatkov. Zaujímavým zistením je, že v environmentálnej oblasti využívajú behaviorálne nástroje najmä akademické inštitúcie.
Kritika behaviorálnych intervencií
Napriek tomu, že sa behaviorálne intervencie tešia vo svete veľkej obľube, tak sa nevyhli ani kritike. Hlavné oblasti, ktorých sa kritika týka sú: etickosť intervencií a postrčení, dlhodobosť účinnosti a taktiež slobodu rozhodovania jednotlivcov. Výskum trvalého vplyvu behaviorálnych postrčení poukazuje na zohľadnenie toho, aby sa intervencie po určitom čase zopakovali, pretože jednorazové postrčenia zväčša nevedú k trvalým zmenám. V prípade etickosti je potreba tieto intervencie reflektovať a uskutočňovať ich transparentne.
Intervencie je možné realizovať v rôznych oblastiach verejných politík ako verejné financie, miestna samospráva, verejné služby, bezpečnosť, medzinárodný rozvoj, vzdelávanie a iné.. Kniha nám ukázala potenciálne prínosy behaviorálneho a experimentálneho prístupu vo verejnej správe, ale tiež naznačila úskalia, ktoré sú spojené s využívaním a testovaním poznatkov behaviorálnej vedy v praxi.
Kniha vnikla ako výstup aktivít uskutočnených v rámci projektu podporeného Agentúrou pre vedu a výskum (APVV) s názvom Behaviorálne intervencie v miestnej samospráve: zvyšovanie účinnosti miestnych verejných politík (v skratke BIMS), na ktorom sa podieľali tri tímy z troch akademických pracovísk na Slovensku, behaviorálny tím Ústavu verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave pod vedením prof. Emílie Sičákovej‑Beblavej, ďalej behaviorálny tím z Národohospodárskej fakulty pod vedením prof. Anetty Čaplánovej a behaviorálny tím z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici pod vedením doc. Márie Murray Svidroňovej. V prípade ak vás zaujala a chcete si prečítať viac, tak ju nájdete na tomto linku.
