Od roku 2014 Gabonská legislatíva pozná polygamiu. Nastavenie tejto politiky však zvýhodňuje mužov – tí môžu svoje rozhodnutie, či chcú žiť polygamný alebo monogamný spôsob života, jednostranne kedykoľvek zmeniť, ženy takúto možnosť po uzavretí manželstva nemajú. Okrem legislatívnej diskriminácie však ženy diskriminujú aj kultúrne normy. Zatiaľ čo je bežné a spoločensky akceptované ak má muž viacero manželiek, pri ženách je polygamia sprevádzaná nepochopením okolia. Je táto verejná politika dobrá? V tomto článku odpovede na túto otázku cez paradigmu ekonómie pozerá študentka Mgr. programu Verejná politika, Bc. Simona Brunnerová. Táto esej ponúka niekoľko pohľadov na to, prečo nepredstavuje legálna možnosť uzavrieť manželstvo s viacerými osobami tak ako v Gabone dobrú politiku.
Inštitucionalizovaná monogamia pomáha tomu, aby si väčšina ľudí mohla nájsť partnera – inštitucionalizovaná polygamia, kedy jeden muž môže mať viacero manželiek s tým, že žena bude musieť byť monogamná a nebude môcť mať ďalšieho manžela spôsobí, že mnoho mužov bude osamelých.
Môžeme sa na to pozrieť ako na trh – ak budeme mať na trhu mnoho polygamných jedincov, ktorí si hľadajú viacero manželiek, dopyt po ženách bude vysoký a ich cena tiež. To, že jeden muž bude môcť mať viacero žien, ktoré musia byť monogamné a teda nemôžu mať viacero manželov však spôsobí, že ponuka žien na trhu sa zníži a niektorí muži teda budú musieť byť sami pretože si nedokážu nájsť partnerku - dopyt je vyšší ako ponuka.
Množstvo párov s víziou že obaja chcú byť monogamní by mohlo mať za následok, že takéto páry radšej uzavrú zväzok iný než manželstvo, napríklad taký, ktorý je prijatý i v Gabone, tzv. „free union“, muži by urobili ústupok pre ženu, ktorá by uzavretím manželstva stratila možnosť svoje rozhodnutie v budúcnosti zmeniť, čo by malo za následok, že by sa znížil počet manželstiev – bol by to pre nich spôsob ako predchádzať strachu z toho, že manžel si neskôr uvedomí, že chce byť polygamný, a taktiež by tým teda predchádzali náročným a zdĺhavým rozvodovým konaniam. Ak by navyše v manželstve musel spoločný majetok byť napísaný na muža, bol by to ďalší dôvod, prečo by ženy mohli preferovať takéto zväzky pred uzavretím manželstva – je otázne, čo zo spoločného majetku by žena dostala. Cieľom štátov je však aby počet uzavretých manželstiev stúpal, nie klesal – podľa štatistík sú ľudia v manželskom zväzku zdravší, majú vyššiu finančnú stabilitu a sociálnu mobilitu (The Heritage Foundation, 2022). Táto politika teda môže mať nežiadaný negatívny efekt.
Ak navyše monogamné ženy budú mať neustále v hlave myšlienku, že ich partner si môže svoju monogamiu rozmyslieť, môžu mať tendenciu veriť tomu, že ich vzťah nebude dlhodobý, čo znamená, že by ženy mali väčšiu tendenciu vo vzťahu podvádzať, keďže to sa im oplatí viac.
Ak sa navyše ďalej pozeráme na možnosť mužov stať sa polygamnými cez game theory, je jasné, že každý muž si uvedomí že najväčší pay-off bude mať z toho, ak sa rozhodne byť polygamný a mať viacero manželiek, keďže to zvyšuje pozornosť, lásku, sex, status. Toto je teda ich dominantná stratégia.
Obaja partneri teda myslia najmä na seba a svoje krátkodobé šťastie a zisk – žena si radšej nájde milenca a bude podvádzať, pretože je tu šanca, že jej partner to nezistí a celkom vysoká šanca, že jej partner sa časom rozhodne pre polygamiu zatiaľ čo ona bude verná a stratí ona. Jej best response v prípade že jej partner sa časom rozhodne pre polygamiu je teda podvádzať. Muž sa radšej časom rozhodne pre polygamiu, pretože je tu šanca že jeho žena ho predbehne a podvedie ho zo strachu že časom nebude verný a stratí on a pretože to bude pre neho znamenať znásobenie lásky. Jeho best response v prípade, že ho žena bude podvádzať je teda byť polygamný. Z dlhodobého hľadiska však stratia obaja, pretože žena, rovnako ako muž, príde o stabilný vzťah, a muž možno ani z polygamie nebude cítiť satisfakciu, pretože si uvedomí, že to pre neho nie je láska.
Čo sa týka Paretovho optima, myslím, že tu ťažko jednoznačne povedať, či sa k nemu spoločnosť priblíži alebo sa od neho vzdiali – hoci totižto podľa zadania vidíme, že obom pohlaviam bolo rovnako umožnené vybrať si polygamiu a nikomu nebolo nič odobraté, nielenže by ženy boli za polygamiu na rozdiel od mužov súdené, existuje tu taktiež prípad kedy sa jedno pohlavie bude mať lepšie na úkor šťastia/spokojnosti toho druhého. V prípade že sa obaja manželia rozhodnú pre monogamiu s tým, že muž sa neskôr rozhodne pre polygamiu, muž sa bude mať lepšie, zatiaľ čo žena sa bude mať horšie, keďže ju bude muž menej podporovať nielen finančne, ale aj citovo. V tomto prípade sa teda od Paretovho optima vzďaľujeme.
Pri tejto politike vidíme taktiež informačnú asymetriu, keďže muž disponuje informáciou, či chce žena byť monogamná ihneď od začiatku a toto rozhodnutie už nemôže zmeniť, muž má teda k dispozícii viac informácií. Naopak žena nedisponuje stálou informáciou, keďže muž môže vždy zmeniť svoj názor a stať sa polygamným. Žena teda môže žiť v neistote, žiarliť, či rozhodnúť sa radšej podvádzať. Muž sa zároveň môže rozhodnúť ženu využívať, keďže disponuje nemennou informáciou o monogamii ženy. Práve toto môže muž zneužívať vo svoj prospech.
Kvôli všetkým týmto dôvodom pre mňa daný prípad nepredstavuje vhodnú politiku. Prípad, kedy sa muž môže časom stať polygamným ale žena nie má za následok nerovnosť, trhovú nerovnováhu, informačnú asymetriu a vzďaľovanie sa Paretovmu optimu.
Zdroje:
The Heritage Foundation. (2022). Why the Declining Marriage Rate Affects Everyone. Dostupné na Internete: https://www.heritage.org/marriage-and-family/heritage-explains/why-the-declining-marriage-rate-affects-everyone
