Petra Bayerová
Platy pre zamestnancov vo verejnom sektore sú neustále aktuálnou otázkou, o čom svedčí aj nedávny štrajk lekárov, či minuloročný protest učiteľov. Odmeňovanie je tiež často „kľúčovým bodom akýchkoľvek reforiem verejného sektora, keďže tento prvok je vnímaný ako zásadný pri ovplyvňovaní správania sa štátnych zamestnancov, či už je cieľom znižovanie korupcie, alebo zvyšovanie efektivity výkonu, zvyšovanie nezávislosti atď.“ (Staroňová a kol., 2014). Platy verejných zamestnancov tvoria nezanedbateľnú položku v štátnom rozpočte. Slovenský verejný sektor vynakladá na svojich zamestnancov 22,3% verejných výdavkov (MFSR, 2020). Jedným z najdôležitejších ukazovateľov, ktorý hovorí o schopnosti systému odmeňovania motivovať zamestnancov je aj výška odmeňovania a tzv. kompresia.
V diskusii o výške odmien vo verejnom sektore stoja proti sebe dva názorové tábory. Na jednej strane stoja zástancovia vysokých odmien, ktoré by mali byť porovnateľné so súkromným sektorom a majú prilákať najlepších uchádzačov, zatiaľ čo na druhej strane možno argumentovať, že odmeny zamestnancov verejného sektora majú odzrkadľovať príjmy bežných občanov, čím ostanú v kontakte s ich realitou (Staroňová a kol., 2014). Diskusiu o vhodnej výške platov odráža indikátor – rozsah vertikálnej (de)kompresie. Údaj vertikálnej (de)kompresie napovedá o rozdiele medzi najnižším a najvyšším príjmom naprieč platovými triedami. V praxi má byť tento platový rozdiel primerane veľký, s cieľom prilákania najlepších kandidátov na najvyššie pozície no zároveň má zohľadňovať sociálnu solidaritu v krajine (Staroňová a kol., 2014). Okrem vertikálnej kompresie rozlišujeme aj horizontálnu kompresiu. Údaj horizontálnej kompresie napovedá o rozsahu rozdielneho odmeňovania naprieč štátnou správou alebo v rámci organizácie. Čím je tento údaj vyšší naprieč porovnateľnými pozíciami, tým vyššia je nerovnosť v odmeňovaní (Staroňová a kol., 2014).
Ďalšia oblasť diskusie týkajúcej sa odmeňovania sa zameriava na jeho samotný obsah, a teda komponenty odmeňovania. Ako upozorňujú Staroňová a kol. (2014), odmeny zamestnancov vo verejnom sektore nezahŕňajú len finančné odmeny, ale aj iné výhody, ktoré môžu byť hmatateľné (mobil, služobné vozidlo, vlastný počítač), alebo nehmatateľné (stabilita zamestnania, možnosť kariérneho rastu). Platy vo verejnom sektore vychádzajú z hodnoty základného platu, ktorý je dopĺňaný prípadnými príplatkami a odmenami. Základný plat odráža schopnosti ľudského kapitálu zamestnanca, jeho zručnosti a mieru zodpovednosti príslušnej pozície. Takéto nastavenie má zabezpečiť spravodlivosť naprieč rezortmi, ako aj súťaživosť o pozíciu (Staroňová a kol., 2014). Na druhej strane príplatky sa viažu na konkrétnu zásluhu zamestnanca, napr. príplatok za riadenie, príplatok za čas strávený v štátnej službe, či osobné príplatky, ktorých vyplatenie výšku rozhodne nadriadený. Príplatky tak na štátnych zamestnancov pôsobia motivujúco, či už na vykonávanie konkrétnej činnosti, za ktorú je príplatok vyplácaný, alebo zotrvať v štátnej službe ako tomu je v prípade príplatku za senioritu (Staroňová a kol., 2014).
Slovenský verejný sektor je príznačný vysokými podielom príplatkov a odmien, na rozdiel od praxe krajín OECD, kde možno badať snahu o čo najvyšší základný plat a najnižšie príplatky. Vo všeobecnosti platí, že čím menší podiel z funkčného platu tvoria príplatky, tým transparentnejší je systém odmeňovania (Staroňová a kol., 2014). Podľa Revízie výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe Útvaru hodnoty za peniaze v roku 2016 až 10% platu tvorili odmeny, príplatky tvorili až 20%. Podľa OECD je ideálny podiel odmien a príplatkov okolo 10% až 20%.
Ak Vás téma odmeňovania štátnych zamestnancov zaujala, viac sa dozviete v podcaste Ústavu verejnej politiky Verejne o politike, kde sa s našimi hosťami pravidelne venujeme aj iným zaujímavým otázkam týkajúcich sa fungovania verejného sektora. O odmeňovaní vo verejnom sektore sa Katarína Staroňová zhovárala s Martinou Erdelyiovou z UHP, MFSR, spoluautorkou Revízie výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe, ktorá je hodnotením efektívnosti zamestnanosti a odmeňovania vo verejnom sektore. V podcaste sa dozviete, kto sú vlastne zamestnanci verejného sektora, aké sú klasické mýty o mzdách, ako doterajšie reformy riešili povestné rigidné “tabuľkové platy” a či existuje vízia zmeny filozofie odmeňovania ako to vidíme v niektorých krajinách OECD. Celý rozhovor si môžete vypočuť na Spotify alebo na Apple podcasts.
Staroňová, S., Staňová, Ľ., Sičáková- Beblavá, E. (2014). Systémy štátnej služby: Koncepty a trendy. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave vo Vydavateľstve UK.
MFSR. (2020). Revízia výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe Záverečná správa. [online]. [citované 4.5.2023]. Dostupné na internete: https://www.mfsr.sk/files/archiv/61/Externa_priloha3_mzdy.pdf
