Uplatňovanie princípov dobrého spravovania na Slovensku II je pokračovaním projektu s rovnakým názvom, ktorý Ústav verejnej politiky (ÚVP) začal implementovať v roku 2019. Ide o projekt financovaný Radou Európy a zameriava sa na implementáciu rôznych nástrojov, ktoré by mali pomôcť presadzovať princípy dobrého spravovania na Slovensku so špeciálnym zreteľom na úroveň lokálnych politík – samospráv. V druhej časti projektu vzhľadom na tematické zameranie aktivít ÚVP spolupracoval s expertmi z Transparency International Slovensko (TIS). Na otázky o tomto projekte odpovedá riaditeľka ÚVP, prof. Ing. Emília Sičáková-Beblavá, PhD.
Petra :Mohli by ste nám v krátkosti predstaviť projekt a čo bolo jeho cieľom?
Emília: S Radou Európy spolupracujeme v téme presadzovania princípov dobrého spravovania už dlhšie. Prijímateľom tohto projektu je Ministerstvo vnútra SR a pracuje či pracovalo na ňom viacero organizácií. V prvej fáze projektu sme zisťovali potreby samospráv v oblasti vzdelávania, inými slovami v akých oblastiach by sa chceli mieste samosprávy vzdelávať. Na základe tohto mapovania sme následne vypracovali strategický dokument Národná stratégia vzdelávania v miestnej samospráve na Slovensku. Jeho implementácia však nebola zatiaľ realizovaná. V druhej fáze projektu pracujeme na ďalších otázkach, ktoré sa týkajú dobrého spravovania, špeciálne otázok verejnej etiky, rizika korupcie a zároveň tvorby vzdelávacích modulov šitých na mieru potrieb, ktoré boli identifikované v prvej fáze projektu a popísané v spomenutej Národnej stratégii. Konkrétnym príkladom je vytvorenie nástroja pre slovenské mesta a obce, aby si sami dokázali zhodnotiť, nakoľko majú nastavené formálne pravidlá tak, aby podporovali dobré spravovanie a obmedzovali korupčné praktiky.
Petra: Môžete nám povedať o tomto nástroji viac?
Emília: Na základe metodologického rámca, ktorý vytvorili experti Rady Európy sme tento prispôsobili na slovenský kontext a vytvorili tzv. samohodnotiaci dotazník – teda súbor otázok, ktorý je tvorený viac ako 100 indikátormi reflektujúcimi princípy dobrého spravovania. Každý primátor či starosta, prednosta úradu alebo člen manažment ho môžu využiť, aby zistili ako sú nastavené konkrétne rozhodovacie procesy v ich samospráve, a tak získali predstavu o úrovni dosahovania princípov dobrého spravovania a samozrejme aj identifikovali priestor na zlepšenie. Podľa môjho názoru ide o výborný manažérsky nástroj pre tých, ktorí majú záujem o zvyšovanie kvality fungovania samospráv dovnútra, aj smerom k občanom.
Petra: Je náročné daný dotazník vyplniť?
Emília: Dotazník je rozdelený do 6 oblastí: Integrita a transparentnosť volených predstaviteľov samosprávy - primátor/starosta a poslanci; Verejné zdroje a volebná kampaň; Kontrolné mechanizmy; Zamestnanci mestského/miestneho/obecného úradu; Transparentnosť mestského/miestneho/obecného úradu a komunikácia s občanmi a F. Rozhodovacia činnosť a vzťahy so súkromným sektorom. Každá časť obsahuje súbor otázok. Vzhľadom na heterogenitu samospráv je možnosť vyplniť ho buď celý alebo len vybrané časti. V krátkosti popíšem jednotlivé časti.
Prvá časť dotazníka sa pozerá na to, ako sú upravené rozhodovacie činnosti politických predstaviteľov obce, či už je to primátor/starosta alebo poslanci. Reflektuje na to ako je upravené rozhodovanie smerom dovnútra napr. formou etického kódexu predstaviteľov samosprávy a následne na fungovanie zverejňovania informácií ohľadom rokovaní samosprávnych orgánov ako aj o samotných poslancoch či primátorovi/starostovi. Druhá časť sa pozerá na problematiku verejných zdrojov a volebnej kampane, ktorá je do značnej miery upravená národnou legislatívou, sú však oblasti, ktoré môže samospráva rozvíjať hlbšie ako napr. pravidlá volebnej kampane. Tretia časť sa zameriava na kontrolné mechanizmy, ako je napríklad činnosť hlavného kontrolóra či zverejňovanie výsledkov kontrol iných kontrolných orgánov na Slovensku. Ďalšia, štvrtá časť sa venuje zamestnancom miestneho alebo obecného úradu. Tu sa dotazník zameriava napríklad viac na obsahovú stránku etického kódexu či spôsob a proces prijímania zamestnancov do pracovného pomeru. Predposledná, piata časť sa pozerá mapovanie využívania základných nástrojov samosprávy v oblasti informovania, komunikácie a zapájania občanov napr. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám či prístup k samosprávy k podnetom a sťažnostiam zo strany občanov. Posledná časť sa venuje rozhodovacej činnosti a vzťahom so súkromným sektorom. Tu je možné zamerať sa na procesy a postupy verejného obstarávania, rozhodovania o dotáciách, ďalej na stavebné konania, nakladanie s majetkom a podobne.
Aby som to zhrnula, vďaka tomuto samohodnotiacemu dotazníku môže každá samospráva identifikovať, či má uvedené procesy formálne upravený tak, aby spĺňala princípy dobrého spravovania. Výsledkom samohodnotenia mesta/obce je hodnota - číslo, ktoré indikuje, kde sa na ceste k 100%-tnému napĺňaniu princípov dobrého spravovania tá-ktorá samospráva nachádza a kde je priestor na zlepšenie. Dáva tak pomerne jednoduchú informácia pre predstaviteľov mesta/obce o tom, čo je ich silná a čo slabo upravená časť rozhodovania.
Petra: Číslo, ktoré ste spomenuli je možné využiť aj inak ako informáciu pre konkrétnu samosprávu?
Emília: Áno, je dôležitým vstupom pre vytvorenie slovenského benchmarku dobrého spravovania v slovenských mestách a obciach. Vypovedá, aj keď nie úplne reprezentatívne, vzhľadom na počet zapojených samospráv, ako dobre sú na tom slovenské samosprávy v dodržiavaní princípov dobrého spravovania. Dnes už poznáme národný benchmark, čoskoro bude zverejnený na stránke www.dobrasamosprava.sk, kde je dostupný aj spomenutý samohodnotiaci dotazník (nateraz len pre samosprávy, ktoré prejavili záujem a bolo im vygenerované unikátne heslo, aby sme mali pod kontrolou vstup a vedeli sa zaručiť za prácu s dátami). Informácia o tom, ako sú na tom zapojené samosprávy je dostupná len pre predstaviteľov konkrétnej samosprávy nakoľko Rada Európy nechce podporovať súťaživosť medzi samosprávami a ich vzájomné porovnávanie sa, skôr vzájomné učenie sa napríklad generickým šírením dobrej praxe.
Petra: Je možné klásť rovnaké nároky v princípoch dobrého spravovania na všetky samosprávy rovnako?
Emília: Určite v malom tíme, v kontextoch malých obcí, je nesmierne náročné, niekedy až nemožné účinne riešiť všetky princípy dobrého spravovania. Napríklad otázka konfliktu záujmov - v malých komunitách sa ľudia poznajú a nie je možné niekedy vylúčiť niektorých ľudí z rozhodovania, pretože v takýchto obciach by potom doslova nemal kto rozhodovať. Ale čím je samospráva väčšia, tým dôležitejšie je pravidlá napr. na riešenie konfliktu záujmov nastaviť striktnejšie a vyžadovať tak, aby tí, ktorí rozhodujú, neboli napojení na verejné financie a na alokáciu verejných zdrojov. A táto logika by sa dala aplikovať aj na ďalšie oblasti, ktoré obsahovo napĺňajú princípy dobrého spravovania.
Petra: Majú ešte samosprávy možnosť zapojiť sa do projektu?
Emília: Do projektu ako takého nie, ale stránka www.dobrasamosprava.sk zostane živou a dostupnou pre každú samosprávu, ktorá sa rozhodne vydať na cestu zlepšovania sa v dobrom spravovaní. Samohodnotiaci dotazník bude k dispozícii dlhodobo aj pre samosprávy, ktoré samohodnotením prešli, prijali dodatočné opatrenia a chcú, zistiť ako sa im darí posúvať sa na úrovni dodržiavania princípov dobrého spravovania dopredu. Mieste samosprávy sú zo systémového hľadiska dynamickým priestorom, to znamená, že môžu meniť svoje pravidlá a znova a znova preverovať ako zvládajú požiadavky, ktoré na dobré spravovanie kladie Rada Európy.
Petra: Je výpočet národného benchmarku poslednou aktivitou projektu?
Emília: Nie, nechceme v tom samosprávy nechať samé. Pripravujeme súbor odporúčaní pre každú z oblastí v samohodnotiacom dotazníku, ktoré by mali pomôcť samosprávam zavádzať mechanizmy, procesy a regulácie, tak aby napredovali k lepšiemu dobrému spravovaniu J. Dostupné budú začiatkom roku 2023 na www.dobrasamosprava.sk.
Ďakujem za rozhovor a prajem úspešné dokončenie projektu.
Rozhovor viedla Petra Bayerová, doktorandka Ústavu verejnej politiky FSEV UK.
