Vyberám si kôš, nie zem!

Písmo: A- | A+

Behaviorálny tím ÚVP tentokrát predstavil svoj experiment o dôležitosti testovania verejných intervencií na príklade riešenia cigaretových ohorkov vo verejných priestoroch.

Behaviorálny tím ÚVP

Cigaretové ohorky negatívne ovplyvňujú životné prostredie a verejné zdravie, keďže zvyšky z nich ostávajú v prostredí desiatky rokov. Podľa BBC je na našej planéte nesprávne vyhodených ročne okolo 4,5 trilióna ohorkov. Fajčiari zvyčajne podceňujú negatívny vplyv ohorkov a ignorujú akumulačný efekt a teda to, že ohorky pribúdajú a tým pádom sa zvyšuje aj ich nebezpečenstvo. 

Výskum pod vedením Jessicy Rath realizovaný v USA zároveň ukazuje, že 9 z 10 fajčiarov chápe, že ohorky sú nebezpečné pre životné prostredie, ale z dôvodu fajčenia ako automatického správania, často vyhadzujú ohorky bez toho, aby si svoje konanie uvedomili. Neželané správanie vo forme vyhadzovania ohorkov na zem môže spôsobovať aj nedostatočná ochota nájsť kôš, vzdialenosť koša, prípadne jeho absencia.

Problému nadmerného odpadu z cigaretových ohorkov čelí aj bratislavská mestská časť Nové Mesto v oblasti Račianskeho mýta. Behaviorálny tím ÚVP sa tento problém snažil pomôcť vyriešiť, pričom nešlo o prvý experiment v tejto oblasti. Na vývine a realizácií experimentov ÚVP sa podieľajú aj študenti a študentky v rámci ich diplomových prác. Jednou z nich bola intervencia na Hlavnej železničnej stanici v meste Bratislava, kde naša študentka priminigom (upriamením pozorosti) výrazne znížila fajčenie v zakázaných zónach. 

Cieľom experimentu na Račianskom mýte bolo hravou formou postrčiť ľudí k odhodeniu cigaretového ohorku do koša a nie na zem. Postrčenia sú často lacným a účinným spôsobom, ako motivovať verejnosť k zodpovednému správaniu.

Testovali sme dve riešenia, ktoré by mohli postrčiť ľudí k potrebnému správaniu. V prvom prípade išlo o aplikáciu stôp na chodník od miesta, kde fajčiari odhadzujú ohorky až po kôš. Takto sme chceli nasmerovať fajčiarov k tomu, aby ohorok hodili do koša. Táto intervencia bola spojená aj s tabuľou pri koši, ktorá poukazovala na závažné dopady odhodenia ohorku na zem. Takouto kombináciou sme chceli zvýšiť účinnosť našej prvej intervencie.

Druhým riešením bola inštalácia gamifikačných košov, t.j. košov s prvkami game-dizajnu. Nainštalovali sme špeciálne hlasovacie koše, fajčiari boli postrčení, aby vhodili ohorok do koša, pričom mohli hlasovať svojim ohorkom za jednu z dvoch možností, ktoré boli zobrazené na koši. 

Koše sú konštruované tak, aby boli transparentné (viď foto nižšie), a tak bolo vidieť, ktorá odpoveď je populárnejšia. Dôležitá je tu dostupnosť, viditeľnosť a atraktivita riešenia. V našom prípade kôš s otázkami. Pri tomto experimente sme sa spoliehali na to, že správanie jednotlivca je ovplyvnené ostatnými a použitie hlasovacieho koša istým počtom ľudí bude viesť k ďalšiemu použitiu. Na úspešnosť tejto intervencie môžu vplývať aj iné faktory. Napríklad miera znečistenia môže ukazovať, ako spoločnosť akceptuje odhadzovanie ohorkov na zem mimo košov. Vzdialenosť fajčiara od koša vplýva na úsilie, ktoré potrebuje vynaložiť, aby správne vyhodil odpad. Kapacita košov takisto vplýva na úspešnosť intervencie, keďže odhodenie ohorku môže byť znemožnené kvôli tomu, že je kôš preplnený. 

Po vyhodnotení dát sme zistili, že tieto intervencie neboli účinné. Samozrejme pri našich meraniach musíme brať ohľad aj na pandémiu a iné premenné, ktoré nevieme ovplyvniť. Okrem toho, že ľudia sa viac zdržiavali doma ako vonku, a teda mohli menej fajčiť na verejných priestoroch kvôli noseniu rúška a aj sa vyhýbať frekventovaným miestam. Časté dažde takisto mohli znížiť počet chodcov-fajčiarov. Uvedené skutočnosti tak mohli ovplyvniť účinnosť intervencie. To však neznamená, že nasadenie daných typov košov a upriamenie fajčiara na kôš pomocou výrazných stupají nemôže byť v iných kontextoch účinné. Naše zistenia však naznačujú, že predtým, ako sa akákoľvek obec, mesto alebo mestská časť rozhodne rozšíriť používanie tohto prístupu na riešenie znečistenia životného prostredia, mala by si najprv spraviť pilotné testovanie tak, ako to v spolupráci s nami spravila Mestská časť Nové Mesto. Inak obce, mestá a mestské časti riskujú, že zavedú neúčinné nástroje a minú verejné zdroje nesprávne. 

O aktivitách Behaviorálneho tímu ÚVP nájdete viac na www.behavioralnaverejnapolitika.sk

 

Skryť Zatvoriť reklamu