To, čo robí pandémiu COVID-19 odlišnou od podobných situácií v minulosti, je významná rola sociálnych médií, ktorú zohrávajú v našom živote. Vďaka ich virálnosti sa môžu dôležité informácie (napríklad odporúčania, či obmedzenia v čase pandémie) za krátky čas dostať k obrovskému množstvu ľudí, na druhej strane však môžu výrazne prispievať k šíreniu nesprávnych, či nepravdivých informácií.
Situácia, v ktorej sa momentálne nachádzame, je pre nás náročná v mnohých ohľadoch. Vyrovnávame sa s jej zdravotnými, ekonomickými, sociálnymi, či osobnými dôsledkami a sme nútení čeliť mnohým výzvam. Odborníci zo Svetovej zdravotníckej organizácie tvrdia, že momentálne nebojujeme len s pandémiou, ale aj s tzv. infodémiou (nadmerná dostupnosť, či presýtenosť informáciami). Jednou zo spomínaných výziev sa teda stáva aj to, ako sa v takomto množstve informácií orientovať a ako rozpoznať tie, ktoré nám pomôžu, alebo minimálne neublížia. V tom nám môže pomôcť mediálna gramotnosť.
Koronavírus je umelo vytvorená biologická zbraň, je šírený pomocou 5G siete, je nebezpečný iba pre starších ľudí. Mnohé správy naďalej prirovnávajú toto ochorenie k obyčajnej chrípke, sociálnymi sieťami kolujú návody, ako vírus pomocou teplej vody so soľou spláchnuť do žalúdka, kde sa zničí. To je len zlomok z falošných a nepodložených správ, s ktorými sme sa stretli od vypuknutia pandémie na Slovensku.
Ako rozumieť šíriacim sa dezinformáciám a ako im nepodľahnúť? Čo môžeme my sami robiť pre to, aby sme vedeli rozlišovať spoľahlivosť informácie a nenaleteli fake news (falošným správam), hoaxom, či konšpiračným teóriám?
Ako reagujeme na zmeny?
Veľké spoločenské zmeny boli od nepamäti sprevádzané dezinformáciami a pandémia, ktorú momentálne zažívame, medzi také zmeny nepochybne patrí. Podľa odborníkov sú sprievodným javom takýchto zmien pocity neistoty, strachu a straty kontroly nad situáciou. V súvislosti s koronavírusom ich môžeme prežívať dokonca ešte intenzívnejšie, pretože ide o naše zdravie, či zdravie našich blízkych. Našou prirodzenou reakciou je snaha tieto pocity redukovať. Tým, že aktívne vyhľadávame informácie a snažíme sa nachádzať vysvetlenia, získavame pocit, že situácii rozumieme, máme ju pod kontrolou, vieme predvídať jej ďalší priebeh a prípadne i zvrátiť jej následky.
V čase, kedy ani mnohí odborníci nemajú jasné odpovede na všetky otázky týkajúce sa pandémie, je však pre bežného človeka (ktorý sa neorientuje v zložitých vedeckých, či medicínskych termínoch) náročné posúdiť, akým informáciám veriť. V snahe cítiť sa istejšie a zbaviť sa strachu, sme náchylnejší uveriť tým správam, ktoré nám pomáhajú cítiť sa lepšie, pretože poskytujú jednoduché návody alebo identifikujú vinníka situácie.
Čím nás falošné správy priťahujú?
Dezinformácie, fake news, či konšpirácie sa spravidla vyznačujú atraktívnym a originálnym štýlom, s cieľom vyvolať senzáciu, pocity strachu, či úzkosti. Predovšetkým však ponúkajú jednoduché a zrozumiteľné vysvetlenia zložitých javov, nachádzajú súvislosti tam, kde v skutočnosti nie sú. Napríklad konšpiračné teórie častokrát môžu v čitateľoch vyvolávať pocit, že nahliadli za pomyslenú oponu, vedia viac, než ostatní a to im dodáva pocit určitej výnimočnosti. Podľa výskumov práve tento originálny štýl, pracujúci s našimi emóciami, spôsobuje, že falošné správy (fake news) majú potenciál šíriť sa až 6x rýchlejšie, než pravdivé správy a majú tiež oveľa hlbší dosah. Ak sa tieto faktory nakombinujú, nemusí byť vôbec zložité takýmto správam uveriť.
Ako si vyberať a nenaletieť?
V tom, ako sa orientovať v mediálnych informáciách, nám pomáha kompetencia, ktorá sa nazýva mediálna gramotnosť. Byť mediálne gramotný, znamená byť schopný si informácie vyberať, analyzovať, kriticky ich hodnotiť, ale tiež opatrne pristupovať k tomu, aké informácie v online prostredí my sami zdieľame.
Niekoľko praktických tipov, ako zvyšovať svoju mediálnu gramotnosť:
Odoberajte správy aspoň z jednej dôveryhodnej spravodajskej služby, či seriózneho média
Čítajte celé články, nielen nadpisy
Všímajte si, kto je autorom informácie (Ide o záver z výskumu, komentár odborníka v danej oblasti?) Je vôbec autor článku podpísaný?
Rozlišujte žáner príspevku (ide o spravodajskú informáciu, bulvárnu senzáciu, alebo blog, ktorý môže prezentovať len názor autora?)
Overte si, či správa prezentuje fakty, alebo sa skôr snaží vyvolať emócie (seriózne správy by mali nezaujato informovať o tom, čo, kde, prečo a ako sa stalo. Falošné správy sa skôr snažia vyvolať v nás negatívne emócie)
Ak je správa podporená fotografiou, overte si, či už v minulosti nebola použitá v inom kontexte, alebo upravená v grafickom editore
Premyslite si, či danú informáciu chcete šíriť ďalej (robíte to, aby ste informovali, alebo váš príspevok bude nástrojom na rozpútanie diskusie či hádky?)
Vyhnite sa unáhleným záverom (pred vytvorením úsudku si skúste overiť informáciu z viacerých nezávislých zdrojov)
Ak máte problém s vyhodnotením nejakej informácie, môžete skúsiť vyhľadať, či už ju niektorá zo stránok, ktoré sa zaoberajú ich overovaním, nevyhodnotila ako falošnú (FB stránka Hoaxy a podvody – Polícia SR, webstránka hoax.sk, platforma Digital Infospace Security Initiative, či medicínskymi hoaxami sa zaoberajúca iniciatíva Lovci šarlatánov)
