Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV
Bezpečnejšie online: Ako lepšie chrániť deti a mládež pred online agresormi
Z novej metaanalýzy doterajších výskumov by mohla vyplynúť iná stratégia prevencie
Vykonávame najmä základný interdisciplinárny výskum, zameraný na komplexné vzťahy medzi sociálnymi, kultúrnymi a psychologickými aspektmi ľudského bytia. Zameriavame sa na analýzu spoločenských, politických, medzigeneračných, mediálnych a intímnych diskurzov – sociálna komunikácia je tak predmetom nášho výskumu, ako aj jeho metodologickým rámcom. Zoznam autorových rubrík: Naša spoločnosť a vzťahy medzi skupinami, Partnerské vzťahy a rodičovstvo, Gramotnosť a jej vývin, Nezaradené
Z novej metaanalýzy doterajších výskumov by mohla vyplynúť iná stratégia prevencie
Aké sú zvyky ktoré nás držia používať lásku v úzkom význame a aké sú súčasné trendy, ktoré prinášajú iné významy lásky?
Takmer štvrtina ľudí na Slovensku prežíva často alebo väčšinu času stres, pričom stresom najviac postihnutá skupina sú mladí do 30 rokov a ľudia žijúci v domácnosti s viacerými členmi.
Ľudia počas koronakrízy svoje partnerské vzťahy zväčša nemenili, kríza vzťahy skôr upevnila. Kvalita života sa však zhoršila až u 44,6 % ľudí, ktorí nežijú v žiadnom vzťahu. Byť vo vzťahu tiež znižuje pocit ohrozenia.
Prečo sme ochotní prispôsobovať sa karanténnym opatreniam? Poslušnosť a nasledovanie lídrov súvisí s dôverou k verejným autoritám, komentuje psychologička Barbara Lášticová dáta získané v prieskume Ako sa máte Slovensko?
V prebiehajúcej diskusii o pripravenosti Slovenska na ďalšie vlny pandémie je zaujímavá retrospektíva prvej vlny.
Prieskum Ako sa máte Slovensko? ukázal, že podobne ako Rakúšania, aj Slováci vnímajú potrebu v období po karanténe zvoľniť.
Kontinuálne od prvého mesiaca karanténnych opatrení sleduje projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ postoje obyvateľov na Slovensku.
Napriek mnohým ďalší obmedzeniam, ktoré Slovensko zažíva od marca, veľkonočné cestovanie sa v názoroch obyvateľov ukazuje spätne ako najmenej populárne opatrenie.
Väčšina z opýtaných neverí, že koronavírus sa preniesol zo zvieraťa náhodou. O prípadnom zaočkovaní, v prípade dostupnosti vakcíny, uvažuje kladne iba 41 % respondentov.
S mesačným odstupom zmapovali vedeckí pracovníci SAV a analytici spoločností MNFORCE a Seesame aktuálnu situáciu na Slovensku v súvislosti s koronavírusom.
Snahe čo najviac obmedziť kontakty medzi ľuďmi v čase pandémie COVID–19 niekedy chýba trochu väčšia citlivosť na reálne potreby ľudí v oblasti partnerských a rodinných vzťahov. Píše psychológ Miroslav Popper.
Hovoriť o celom probléme a pocitoch u detí (a aj dospelých) je veľmi dôležité, lebo neoslovené určite samé nezmiznú, skôr môžu časom narásť do nezvládnuteľných rozmerov. Píše psychologička Magda Petrjánošová.
Na dnešné časy sa hodí viacero prímerov. Aj tie, ktoré si môžeme požičať z ústavnej, či náhradnej starostlivosti. Píše psychológ Ivan Lukšík.
Píše psychologička, Kristína Blažeková z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie - Slovenskej akadémie vied.
Vláda obmedzila slobodu pohybu počas veľkonočných sviatkov, čo mnohí môžu považovať za zásah do svojich práv, a hľadať spôsoby ako obmedzenie obísť. Ako treba komunikovať o normách, aby ich ľudia dodržiavali?
Na zdravotníckych pracovníkoch a ženách v súčasnosti do veľkej miery záleží to, ako všetci spoločne zvládneme krízu spojenú s pandémiou Covid-19. Naše rodiny a domácnosti sú v rozhodujúcej miere dielom žien.
O tom, ako všetci chceme byť šťastní, a keď nám šťastie zo života uniká, hľadáme ho o to intenzívnejšie, píše filozofka Nikola Kallová.
Kamila Urban z ÚVSK SAV skúma ako mení vnímaný stres počas pandémie využívanie rôznych zvládacích (copingových) stratégií.