Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci tohto roku. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania v marci, apríli, máji, septembri, na prelome októbra a novembra a v decembri.
Vzťahy ostali stabilné
Partnerský status, teda to, či ľudia s niekým žijú v partnerskom vzťahu, alebo nie a ako s ním žijú (napr. v jednej domácnosti, alebo samostatne) sa počas obdobia pandémie koronavírusu nemenil (89 % bez zmeny, 11 % nejaká zmena).
Tí, čo už žijú vo vzťahoch deklarujú, že ich partnerský vzťah sa v dôsledky koronakrízy nezmenil (71,7 %). Ak sa zmenil, tak ide o zmenu k lepšiemu (17,3 %), v menšej miere k horšiemu (11,1 %). Stabilný ostáva vzťah najmä u ľudí, ktorí majú vzťah dlhšie ako rok (bez zmeny 73,1%), menej u tých, ktorý ho majú kratší ako rok (bez zmeny 57,1 %).
U ľudí so vzťahom kratším ako rok sa však vzťah viac menil viac k lepšiemu (33,3 %), než u tých z dlhším vzťahom (15,7 %). Avšak aj v prípade vzťahov, ktoré trvali dlhšie ako rok, s dĺžkou vzťahu ubúdalo negatívnych vplyvov a pribúdalo vplyvov pozitívnych.
„Odolnosť vzťahu voči koronokríze je vyššia u partnerských vzťahov, ktoré trvajú dlhšie. Avšak v období prvého roku vzťahu – zamilovania sa vzťah prehlbuje, a to zrejme bez ohľadu na koronakrízu. Pozitívne zmeny v kratších vzťahoch ako rok sa diali tak v oblasti vzájomného porozumenia, príťažlivosti a spokojnosti v intímnej oblasti ako aj oblasti osobného obohatenia zo vzťahu“, vysvetľuje psychológ Ivan Lukšík z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Kvalita života sa zhoršila najmä ľudom bez vzťahu
Celková kvalita života ľudí žijúcich vo vzťahoch sa zväčša nemenila. Zhoršenie kvality života pociťujú viac ľudia bez vzťahu (44,6 %) ako tí, čo žijú vo vzťahu (31-35 %). Stabilnejšiu kvalitu života deklarujú ľudia žijúci v manželstve (57,9 %), menej ľudia žijúci v kohabitáciách (52,1 %) a rozvedení ľudia žijúci v nových vzťahoch (50,9 %). Výsledky ukazujú, že byť vo vzťahu prináša istú mieru stability v kvalite života aj počas pandémie.
Tab. 1: Ako sa menila kvalita života ľudí v rôznych typoch vzťahov
Typ vzťahu | Bez zmeny | Pozitívna zmena | Negatívna zmena |
Nemám aktuálne žiadny vzťah | 46,2 % | 9,2 % | 44,6 % |
Som rozvedený/á, žijem s novým partnerom/kou | 50,9 % | 15,1 % | 34,0 % |
Žijem v manželstve, v jednej domácnosti s manželom/manželkou | 57,9 % | 11,1 % | 31,0 % |
Žijem s partnerkou/partnerom bez "papiera", bývame v spoločnej domácnosti | 52,1 % | 12,6 % | 35,3 % |
Žijem s partnerkou/partnerom bez "papiera", bývame v oddelených domácnostiach | 47,0 % | 21,2 % | 31,8 % |
Pocit ohrozenia koronavírusom a zmeny partnerského vzťahu
Menej ohrození ochorením Covid-19 sa cítia byť respondenti žijúci v manželskom vzťahu (34,9 %) a respondenti, ktorí majú vzťah, no nežijú v jednej domácnosti (33,3 %). O niečo viac sa cítia byť ohrození ľudia rozvedení vo vzťahu s novým partnerom/partnerkou (40 %), ľudia v kohabitáciach žijúcich v jednej domácnosti (38,4 %) a ľudia bez vzťahu (37,2 %).
U respondentov nastal pocit ohrozenia najmä vtedy keď sa ich partnerský vzťah zmenil k horšiemu (50,8 %). Pocit ohrozenia bol nižší ak sa kvalita vzťahu nemenila (32,1 %), alebo sa menila k výrazne k lepšiemu (34,5 %).
Typ a dĺžka vzťahu a ochota pre očkovanie
Ochota dať sa zaočkovať je vyššia u nových vzťahov (som rozvedený, žijem s novou partnerkou 29,1 %) a u partnerov žijúcich v kohabitácii oddelene (29,2 %). Menšia ochota je u partnerov žijúcich v kohabitácii v spoločnej domácnosti (16,1 %) a žijúcich v manželstvách (22,8 %). Ochota aj rozhodnosť očkovania je vyššia u tých, ktorý majú kratší vzťah (menej ako rok).
Tab. 2: Dĺžka vzťahu a ochota očkovania
dĺžka vzťahu |
| Ochota očkovania |
|
| áno | nie | neviem |
Menej ako rok | 33,8 % | 53,2 % | 13,0 % |
Viac ako rok | 20,9 % | 51,1 % | 28,0 % |
„Pandemická situácia priniesla viaceré negatívne stavy a emócie, ako je napríklad strach, depresie a podobne. To či sú ľudia v partnerských vzťahoch, alebo nie a tiež aké sú tieto vzťahy ovplyvňuje zvládanie pandémie. Partneri, ktorí žijú v spoločnej domácnosti, či už v manželstvách, alebo kohabitáciách, majú stabilnejšiu kvalitu života než ľudia, ktorí nie sú vo vzťahu. Dĺžka vzťahu tiež zohráva úlohu pri zvládaní koronakrízy aj udržaní kvality života. Zamilovanosť v prvom roku vzťahu prispieva k upevňovaniu vzťahu, zrejme bez ohľadu na koronakrízu a dlhšie vzťahy sa tiež ukazujú byť odolnejšie voči výkyvom v kvalite života. Vzťahy tiež majú vplyv na pocit ohrozenia koronavírusom, ale aj ochotu pre vakcináciu. Partneri v manželstvách, ale aj tí, ktorí ešte spolu nežijú (zrejme mladší) sa cítia byť menej ohrození. Ak sa zhoršuje kvalita vzťahu zvyšuje sa aj pocit ohrozenia koronavírusom. Ľudia v začínajúcich a menej stabilných vzťahoch sú viac naklonení očkovaniu proti koronavírusu, než tí ktorí žijú v spoločných domácnostiach a stabilnejších vzťahoch. Môže to byť dané tým, že ľudia vnímajú očkovanie ako spôsob osobnej ochrany a nie kolektívnej ochrany. Tiež ľudia so začínajúcimi vzťahmi sú aj mladší a mladší ľudia sú všeobecne ochotnejší dať sa zaočkovať. “, dodáva Ivan Lukšík z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Poznámky
Použitý výskum:
Ako sa máte, Slovensko?, December 2020, MNFORCE, Seesame, SÚ SAV a ÚVSK SAV, 10.12 - 14.12.2020, N=1000
Výskum je reprezentatívny pre online populáciu Slovenska.
Dáta zo série výskumov „Ako sa máte, Slovensko?“ budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát (http://sasd.sav.sk)
Foto: unsplash.com
