Mnohé domácnosti sa dnes stali „detskými domovmi“ viac ako kedykoľvek predtým. Doma pribudlo akoby viac detí, sú všade, treba sa o ne starať, učiť sa s nimi, variť im, zabávať ich a pod. Ešte jedno prirovnanie je naporúdzi: polepšovňa (oficiálny a politicky korektný názov je reedukačné centrum), česky by sme tiež slangovo mohli povedať „pasťák“. Žijeme totiž v časoch, ktoré sa v niečom podobajú „polepšovni“. Máme prísny režim, ktorý vymyslel niekto múdrejší, alebo mocnejší, zavreli nás do domov, bytov a areálov s obmedzeným pohybom. Všetko je to pre naše dobro, má nás to chrániť pred nástrahami nebezpečného sveta. Režim sa sprísňuje až sa cítime ako v pasci, ale nemusíme si zúfať. Môžeme sa inšpirovať práve ponaučením z „polepšovní“.
Na Slovensku je v súčasnosti 14 reedukačných centier, a podľa poslednej štatistiky z roku 2018 v nich bolo 538 detí a mladistvých. Dostať sa tam nie je až také ťažké. Stačí na to zlá partia, nejaké to záškoláctvo, krádeže a samozrejme rodičia, ktorí sa nestarajú, alebo priam páchajú zlo na deťoch, priklepnutie sudcu a už ste tam. Nastupuje režim, škola, záujmová činnosť všetko v uzavretom priestore a pod dohľadom vychovávateľov. Pre nezvládnuteľné prípady bývala – aspoň kedysi – pripravená aj samotka. Toto prirovnanie sa v súvislosti s koronavírusom tiež celkom hodí.
No aj v takýchto podmienkach je potrebné prežiť a dúfať v svetlejšie zajtrajšky. Keď sme skúmali život detí v týchto zariadeniach(Lukšík, 2018),zistili sme, že na vysporiadanie sa s touto náročnou životnou situáciou využívajú viaceré stratégie. Môžeme sa z nich poučiť aj pri zvládaní sociálnej izolácie spojenej s koronavírusom.
1.Prispôsobte sa nepriaznivým podmienkam– „Keď si už raz tu v polepšovni, čo sa dá robiť snáď tí dospelejší, vzdelanejší vedia čo robia a na nejaký čas to teda vydržíš.“ V čase koronavírusu: strpím obmedzenia pohybu, stretávania sa, dodržiavam potrebné hygienické opatrenia – rúško, rukavice, dezinfekčné prostriedky a pod.
2.Prijmite podporu od okolia– „Uzavrieť sa do seba? To v tomto uzavretom svete príliš nejde. Stačí jeden dobrý kamarát, jeden pozitívne naklonený vychovávateľ a život je ľahší.“
V čase koronavírusu: pomáhať si v rodine, či v susedstvách, starším s nákupmi, rozprávať sa s nimi, informovať a vzájomne sa podporovať.
3.Zamerajte sa na budúcnosť –„Ono sa to niekedy skončí a mať dobrý plán nie je potom na zahodenie“. K tomu v polepšovni patrí: šetrenie peňazí, ukončenie školy, hľadanie bývania, zo začiatku napríklad aj spolu s kamarátom či kamarátkou.
V čase koronavírusu: máme možno viac času na prehodnotenie toho, čo dáva a čo nedáva nášmu životu zmysel a ak to chceme zmeniť, môžeme plánovať, ako s tým naložíme.
4. Sebarealizácia– „Napriek obmedzeniam aj v polepšovni a vlastne občas len v nej, sa dá čítať, študovať športovať ...“
V čase koronavírusu - začneme sa online učiť cudzie jazyky, oprášime staré koníčky, alebo sa naučíme nové – pletenie, háčkovanie, alebo sledovanie náučných dokumentov
5. Odreagujte sa - „Aj v polepšovni sa dá schuti na niečom zasmiať, zlosť, hnev si vybiť v športoch, zaboxovať si , či trúbiť do konzervy od koly“
6. Buďte nezávislí– „Aj keby sme mali blízkych ľudí okolo seba, predsa je aj veľa situácií, v ktorých si musíme poradiť sami“. V polepšovni: hospodárenie s financiami, nákupy, hľadanie práce, či zabezpečenie zdravotnej starostlivosti.
V čase koronavírusu – zodpovednosť za osobnú hygienu, za svoje správanie sa k blízkym, nákup potravín, hľadanie si novej práce.
7. Kompenzujte – „Ak sa to tu teraz nedá robiť, tak skúsim niečo...“V polepšovni sa nemôžem stretávať so starými kamarátmi, tak si nájdem nových, nemôžem ísť na diskotéku, tak si urobím vlastnú na izbe so slúchadlami.
V čase koronavírusu - nemôžem ísť cvičiť jógu, zacvičím si ju online, nemôžem ísť do fitnescentra, pôjdem si von zabehať, nechcem chodiť do obchodov – upečiem si chlieb doma.
8. Vyhýbajte sa rizikovým situáciám- „Aj v polepšovni sú všelijaké nástrahy, cigarety aj horšie veci a keď som sa dal/a na dobrotu, tak od toho radšej ďalej.“V čase koronavírusu: obmedzím pohyb na miestach kde sa strieda a stretáva veľa ľudí, No a doma? Neprejedám sa, nepijem alkohol, nefajčím, nepozerám stále telku, nesedím iba pri počítači.
Toto sú stratégie zvládania, ktorými by sme sa mohli inšpirovať od detí a mladých ľudí, ktorí sú v ústavnej starostlivosti. V poslednom období je snaha, aby aj toto prostredie bolo príjemnejšie a ľudskejšie. Napriek tomu tieto deti a mladí ľudia žijú teraz v dvojnásobnej karanténe. Tej sociálnej, ktorú zväčša zapríčinila neschopnosť alebo nezodpovednosť ich rodičov, a tej, v ktorej sme aj všetci ostatní - v korona karanténe. Tak myslime aj na nich, prípadne pomôžme aj týmto deťom.
No a len poznámka na záver k tomu prirovnaniu dnešnej doby k pasci a polepšovni. Môžeme len dúfať, že pomyselná pasca, v ktorej sme sa všetci ocitli, je len dočasná. A že je to taká ekologická pasca, ktorá nezabíja a má aj vypúšťacie vrátka. A, napokon, že sa v nej aj „polepšíme“ v tom zmysle, že si začneme viac vážiť malé radosti každodenného života, ako sú skromné jedlo, pohyb, telefonát od niekoho blízkeho a pod.
Ivan Lukšík
Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV
Zdroj:
Lukšík, I. 2018. Resilience of Young People in Residential Care,Journal of Social Service Research, 44(5):1-16
