Vezmime využitie takej vlakovej dráhy. Je to málo času, čo po nej ide vlak. Za celý deň možno hodina. Tak na čo potrebujeme tie koľajnice ešte dve. Jednu zrušme, a je. Tú trochu obmedzení by sme preklenuli efektívnymi počítačovými programami, ktoré by vlakom preorganizovali cesty.
Už na takúto taktiku prechádza zdravotníctvo aj školstvo. Všetko, čo sa práve nevyužíva zrušme. A je. Veď na čo sú nám rezervy lôžok v nemocniciach? Že môže prísť nejaká havária alebo epidémia, keď ich bude treba? Alebo že chceme, aby v školách bolo viac žiakov v budúcnosti? V týchto rezortoch už sú tieto otázky vyriešené. Postúpme teraz aj na rezort dopravy. Kým ešte nie je postavená druhá koľaj v smere Trenčín - Púchov.