Spoločnosť musí potláčať nemorálnosť. Ináč na to doplatí. Keď sa deti bijú, rodič to musí potláčať. Nemôže im dať do rúk palice. Keď na uliciach vykrikujú opilci, musí sa to potláčať. Nemôžu sa im dať megafóny. Keď homosexuáli chcú verejne prevádzať svoje nemorálnosti, musí sa to potláčať. Nemôžu byť podporení
Cestujem medzi Trenčínom a Považskou Bystricou. Vlaky teraz chodia po jednej koľaji. A stačí to. Na čo je potom tá druhá koľaj? Nemali by sme to ponechať len po jednej koľajnici? Koľko veľa by štát ušetril, keby sme na rekonštruované trasy dávali len jednu koľaj. Prečo sa nepoučiť z rezortu zdravotníctva a školstva?
Zrazu je ich veľa. Objavujú sklony? Pozorujú sa hypochondricky? Je to móda? Noví prehlušujú tých, čo to majú chorobné. Starej metóde, ktorou sa to pestuje, sa darí. Zahľadenie alebo "nepohliadneš na niekoho, aby si ho požiadal."
Homosexuáli vyvýjajú nátlak na spoločnosť, aby im legalizovala ich nemorálne spolužitie. Zákonodarcovia sa teraz rozhodujú. Podporiť rodinu a ochraňovať deti? Alebo povoliť nemorálne spolužitie? Ktoré z toho je prednostnou funkciou štátu?
V nedeľu som videl ako zavalitá rodinka, ktorá vystúpila z mercedesu, zaútočila na dvoch bezdomovcov, ktorí si šúľali cigaretu na lavičke pred ich panelákom v Trenčíne na Soblahovskej.
Práve vyšla štatistika uvádzajúca, že vek ľudí, ktorí sa sobášia, sa posunul smerom hore. Myslím si, že súčasná móda odsúvania svadby a detí na neskorší vek nevedie ku šťastiu.
Občas počujem, že na Slovensku sú niektoré cirkvi nepriateľsky naladené voči druhým. Zdá sa, že to je zotrvávanie v myslení mynulosti. Dnes, keď je návštevnosť bohoslužieb veľmi malá, sa stráca zmysel súperenia cirkví. Problém je inde.
