V Tenčíne je možno 10 kostolov, nerátal som ich. Ak boli na polnočnej bohoslužbe plné, čo by mohlo byť tak po 500 ľudí, potom tam bolo 5 000 ľudí. Ak je aktívnych veriacich v Trenčíne dvojnásobok, je to stále ani nie pätina Trenčína.
Kde boli tí, ktorí neboli v kostoloch? V konkurenčných cirkvách? Ťažko. Boli všade inde, ale nie vo viere. A to je ten problém. Ak by bolo v Trenčíne čo aj 100 rôznych cirkví, neboli by ľudia v nich. Lebo problém nie je v konkurencii cirkví, ale vo výchove.
Aby som naznačil dnešné vzťahy medzi cirkvami, použijem podobenstvo s ekonomikou. Je to ako nenasýtený trh. Málo ľudí je v kostoloch, malá je konkurencia. Ak sa vyskytne nový podnikateľ, nikto to ani nezbadá. Každý môže "predávať koľko vyrobí," a stále neobmedzí konkurenta. Cirkevne to znamená, že každá cirkev môže pracovať akokoľvek aktívne, a na "tržbách" konkurencie sa to neprejaví. Ak stúpne návštevnosť u jednej z cirkví o 1 000%, ostatným návštevnosť neklesne. Skôr si myslím, že sa prejaví efekt napodobovania a stúpne návštevnosť aj u ostatných.
Ak by bolo v Trenčíne 20 rôznych cirkví, mapa by mohla vyzerať takto: 20 000 ľudí v preplnených kostoloch najväčšej z cirkví, 15 000 ľudí v preplnených kostoloch druhej, 5 000 tretej, atď. a stále by trh nebol nasýtený. Pekná predstava. Ale nie nereálna. Moja úvaha je takáto: Ak by tá moja cirkev bola preplnená aktívnymi veriacimi, čo by mi záležalo na tom, že susedná alebo iná cirkev je tiež preplnená?
Zameranie sa na nepriateľstvo cirkví by mohlo populisticky získať body v politike, na chvíľu by zmobilizovalo niektorých ľudí, ale potom by sa účinok vytratil. Zákon, ktorý hovorí, že na Slovensku sa môže zaregistrovať iba tá cirkev, ktorá má 20 000 členov, nepomôže naplniť kostoly. V Poľsku stačí na registráciu novej cirkvi 7 členov, môžu sa teda registrovať akékoľvek cirkvi, a predsa tam majú, zdá sa, plnšie.
Dnešní ľudia si veľmi cenia slobodu. Ak by sme chceli naplniť cirkvi, mali by sme sa zamerať na výchovu k viere, k praktickému náboženstvu, pri rešpektovaní slobody človeka.
Výchova k viere a k praktickému náboženstvu spočíva v tom, že sa náboženstvo rozširuje z kostolov a kazateľní do domovov. Že sa rozširuje z nedele na každodenný život. Denná a častá modlitba, denné čítanie písma, denné skutky lásky - to je praktické náboženstvo.
Urobme spoločne niečo na zaktivizovanie ľudí k viere a k pratktickému náboženstvu. Začnime v dennej a častej modlitbe, dennom čítaní písma a skutkoch lásky. Od seba samého. Potom od našej rodiny. Potom celé mesto, Slovensko... a skúšajme potom Boha, či na nás nevyleje požehnania, až ani neunesieme (Malachiáš 3:10)
