Nemám rada veľké mestá. Vyrastala som na vidieku, dokonca svoje prvé rôčky života som strávila takpovediac na lazoch.
Keď som sa rozhodovala kam pôjdem študovať vysokú, lebo našťastie som to bola ja kto si mohol vyberať, rozhodla som sa nakoniec pre Martin. Celkom útulné mestečko. Hlavne sa mi páči, že kamkoľvek potrebujem ísť, tak v Martine to prejdem za polhodinku peši. Cesta do školy mi trvá desať minút po vlastných. Jednoducho som nechcela ísť niekam, kde budem musieť autobusom cestovať do školy, pričom sa nepohnem z jedného mesta. Prijímačky som urobila aj do Košíc, ale hneď mi bolo jasné, že tu teda študovať nechcem.
O to som bola viac prekvapená sama zo seba, keď som sa rozhodla tieto letné prázdniny stráviť v Košiciach a ochutnať život vo veľkom meste. A nebudete veriť, ale celkom sa mi to zapáčilo.
Spočiatku mi trvalo trochu sa tu zorientovať. Autobusmi a električkami som sa predtým po meste nevozila. Nechápala som ľudí ako sa môžu rozčuľovať, že im ušiel autobus, keď o 5 až 10 minút príde predsa ďalší. A ak nie autobus, sú tu električky a naopak. Pri dochádzaní do mojej dedinky som zvyknutá, že po príchode na zastávku si tam počkám polhodinku a niekedy aj viac.
Obchod je síce len cez cestu. Ale kým prejdete všetky semaforom riedené prechody, ktoré vás od neho oddeľujú, trvá to akoby ste išli niekam naozaj ďaleko.
Zvyknúť si, že o vaše smeti sa niekto zaujíma je tiež zvláštne. Keď ich idem vyniesť, ani ďaleko nemusím ísť. Hneď sa ma príde obyvateľ Lunika IX spýtať, či mi ich môže vyhodiť. Samozrejme súhlasím. On ich zoberie ku kontajneru, pohrabe sa tam a potom ich vyhodí. Prospešné pre obidve strany.
Ale kým som sa neprešla Košickou hlavnou ulicou aj tak som nemala veľmi dobrú mienku o tomto meste. Všade kam človek dovidí len samé paneláky. Tu nevidíte kopce so stromami. Tu z nich vyrástli panely. Avšak na hlavnej je to iný svet. Tam sa dá oddýchnuť, zabaviť sa, najesť a sem tam nájdete aj nejakú tú zeleň. Najviac ma však zaujali krásne historické budovy.
Z mojej prvej prechádzky Košickou hlavnou ulicou vám ponúkam zopár fotografií.
Zaujal ma tento malý stánoček na kolieskach. Aspoň sa domnievam, že keď to otvoria, niečo tam predávajú. Alebo to slúži na niečo úplne iné?
Reklama je už skutočne všade.
Veľmi sa mi zapáčila aj spievajúca fontána.
Nuž a toto ma pri prechádzke prekvapilo najviac. Predajňa výrobkov sklárne môjho okresného mesta. Svet je naozaj malý.
Dve z budov Východoslovenského múzea.
A pri prechádzke v jednej z uličiek sme objavili aj takéhoto milého koníka.
