Koncom minulého mesiaca boli asi jediným spestrením hodín učenia sa nainternáte krásne dúhy, ktorých sa na nebi objavilo počas troch dníneúrekom.Bol to ten najlepší dôvod nechať knihy knihami, vyjsť na balkón a ponoriť sa do hry farieb. Jedna jediná sa objavila taká, že sme stáli rovno pod jej klenbou. To bol ohromný pocit. Akoby vás niekto zarámoval.
Kedže fotoaparát nosím stále so sebou, spravila som aj zopár záberov. Škoda len, že sa z môjho miesta pozorovania nedal zachytiť celý oblúk...
Nikdy som nebola veľká kamoška s matematikou a fyzikou, ale dúhy ma zaujali tak, že som si o nich niečo prečítala aj z vedeckého pohľadu. Neverili by ste, že sa to dá všetko zmerať, napísať do vzorcov a vypočítať. Poviem vám, ani to nečítajte, lebo to pokazí celé tajomné čaro, ktoré dúha v sebe má.
Čo ma však zaujalo je fakt, že poznáme primárnu a sekundárnu dúhu. Sekundárna sa nachádza na oblohe vyššie nad primárnou dúhou. Jej radenie farieb je opačné ako u primárnej s červenou vo vnútri a fialovou na povrchu. Keď sa na tieto dva oblúky prizrieme bližšie, zistíme, že medzi nimi je obloha tmavšia. Táto tmavá oblasť je pomenovaná Alexandrov tmavý pás, iste podľa nejakého múdreho uja, ktorý ho popísal.
Veľmi ma prekvapilo a zrútilo všetky moje detské predstavy o dúhe poučenie, že keby som sa na ňu pozerala z lietadla, tak by som videla kruhovú dúhu. Dúha je v skutočnosti kruh! My malí červíci na zemi sme schopní vidieť len čast kruhu, lebo tú zvyšnú nám zakrýva zemský povch.
Takže zatiaľ vám viem ponúknuť len fotografie čiastočných dúh. Sľubujem, že ak niekedy v živote dostanem odvahu vôbec sadnúť do lietadla a ak budem mať to šťastie poletieť akurát okolo nejakej dúhy a ak budem mať pri sebe fotoaparát, tak vám určite jednu celú odfotím.
Hm. Byť vami, asi by som sa na to veľmi nespoliehala...
:)
