My máme proste vždy šťastie na susedov...
Najnovšie, už dlhšie opustený starší domček vedľa nášho kúpila mladá rodina. Všetci prišli s "veľkým elánom". Žena si z domu vyniesla stoličky, na jednu sa usalašila, na druhú vyložila nohy a vyhrievala sa na slniečku. Občas okríkla deti behajúce okolo, sem-tam aj svojho muža, ale okrem toho nepohla ani prstom .
Muž kosil záhradu. Asi po piatich minútach sa mu podarilo kosu zlomiť a tú rezervnú zvyšok dňa naklepával. Podvečer sa všetci zbalili a odišli. Takto to šlo istý čas stále dokola a my sme sa nevedeli vynačudovať nad zmyslom toho konania, ktoré očividne neviedlo k ničomu.
Zrazu sa stalo čosi divné.
Ticho.
Nič.
Neukázali sa asi tak dva týždne.
Už sme sa začínali tešiť, že tých nových susedov predsa len nebudeme mať. Veľký omyl, milá moja!
Práve som sa učila v mojej podkrovnej izbe, odkiaľ mám perfektný výhľad do ich dvora. Tráva za dva týždne dosť vyrastie, tak mi vôbec nebolo podozrivé, že susedia znova kosia. Lenže tentoraz používali elektrickú kosačku. To ma zaujalo. Vyzrela som cez okno. Bolo vidieť "friško" behať ženskú po záhrade kosiacu hlava- nehlava. Občas bolo ticho, keď išla vysypať zásobník. Niekedy jej zas v kosačke zachrapšťali nejaké tie skalky.
Už som ju v duchu chcela pochváliť ako sa vzchopila. Konečne aj ona niečo robí! Len... Jej zjav mi bol trochu podozrivý. Dala sa odfarbiť? Na stoličkách vysedávala bruneta a toto je čistá blondýna. Hm... Počkala som si kým jej bolo vidieť do tváre. A skoro ma to položilo! Bola to úplne iná žena! Muž ani deti sa nezmenili, len stihli vymeniť maminu. Prečo? To bolo očividné. Táto nová to proste "rozjela"!
Odvtedy chodia pravidelne každý týždeň. Deti sa hrajú, muž robí v dome a žena sa v sade naháňa za kosačkou. Ach... Čo viac dodať. Krásna rodinná idylka.
A ja som konečne objavila po čom muži túžia. :)
