Pre pračloveka bolo najvzácnejšie jedlo, teplý mamutí kožuch a stále udržiavaný oheň . Všetko, na základe čoho dokázal prežiť. Ak stratil čo len jednu z týchto vecí, začal sa boj o život. Život si cenil nadovšetko. Bolo to jeho najväčšie bohatstvo.
Zrazu však možno v jaskyni natrafil na nejakú hrudku zlata, tá sa nádherne ligotala a aj ostatní si ju chceli pozrieť. Lenže tomu dotyčnému to tak opantalo zmysly, ľudovo povedané "zmagorilo ho to", že si ju mienil nechať len pre seba a nikomu ju neukázať. Jeho správanie ostatných nahnevalo a prvý spor v dejinách ľudstva bol na svete . Neviem už, čo sa s tým chudákom stalo, ale zrejme nedopadol práve najlepšie.
Odvtedy sa v ktoromkoľvek období našich dejín viedli vojny, spory a krvavé bitky. Asi jedna zo sto vojen vznikla kôli krásnej princeznej, pomste otcovraždy alebo znovunavrátenia cti panovníka. V ostaných sa zomieralo pre také veľké, dobre uzamknuté truhlice, obsahujúce nepredstaviteľné poklady . Historici to nazvali vývojom, či pokrokom a vojny označili za nevyhnutný prostriedok na jeho dosiahnutie. Avšak keby ľudstvo nebolo chcelo bojovať, vojny by nevznikali. Ale ono chcelo. Chcelo, lebo za tým videlo zisk.
A... Ako je tomu dnes? Dovolím si tvrdiť, že nie inak. V súčasnosti sa už toľko vojen nevedie. Vznikla totiž organizácia, ktorej sa niekde viac, inde menej darí udržiavať svetový mier. Dnes sa pojem vojna zaujímavo prevtelil do čohosi, čo sme nazvali konkurenčný boj . V praxi to znamená, že ak nie si schopný šliapať po iných, tí ťa rozdupú. Každý si hromadí tú svoju kôpku a ostatní sú mu ukradnutí.
Poznám mnohých ľudí, ktorí majú veľa . Myslím veľa peňazí, honosných domov a takých veľkých rýchlych áut s tmavými nepriestrelnými sklami, lebo nikdy neviete, kde ten konkurenčný boj striehne. Niektorí sú so svojím bohatstvom spokojní (respektíve si ho chcú stále zveľaďovať) a že vraj iní majú z tých šesť- prípadne viacmiestnych čísel na bankových kontách depresie.
Rozmýšľali ste už nad tým kedy je človeku dosť ? A či mu už vlastne bolo niekedy dosť? Kedy má všetko, čo potrebuje k životu? Veru. Dnes sa kladú na život oveľa väčšie nároky, ako len mať čo jesť. Mamutí kožuch tiež dávno vyšiel z módy a oheň nahradilo plynové kúrenie. My si vymedzujeme vždy nové priority v znamení pokroku, stále sa snažíme dosiahnuť viac a viac vo svoj prospech. Nuž a aby nebola verejnosť pohoršená, darujeme čo-to aj detským domovom alebo psím útulkom.
Vtip je v tom, že keď v minulosti nemali ľudia dosť, dnes nemajú tiež, tak je asi nula celá dvestopäťdesiattripercentná pravdepodobnosť, že niekedy v ďalekej budúcnosti dosť mať budú. A povedzme si úprimne: Sťažovali sme sa na to niekedy? Nám v podstate existencia bohatsva na svete vyhovuje. Je to jedna z vecí, ktorá človeka robí človekom. Zvieratá, s výnimkou straky, si predsa na ligotavé veci nepotrpia...
