Prišli prázdniny a zrazu bol problém, čo s voľným časom. Roky som sa vzpierala brigáde. Len ťa využijú, namakáš sa jak magor a keď dostaneš peniažky, na hrúbke peňaženky sa to akosi neodrazí.
Pre pocit. Aspoň pre ten pocit to skús.
Tak dobre.
Čože? Ja? Pokladníčka???
Upokoj sa. Skúsiš to. Uvidíš.
Teraz môžem pokojne povedať, že to ide. Naučila som sa to. Cez rok šprtám anatómiu a tu zrazu že registračná pokladňa. Ale skamarátila som sa s ňou. Pomaly, ale iste.
Zo začiatku to bol síce kríž. Úprimne ľutujem mojich prvých zákazníkov, ktorí nič netušiaci zamierili k mojej pokladni. Neviem síce, čo si mysleli, ale aspoň vyzerali trpezlivo a ja som každému jednému v duchu za to ďakovala.
Po pár hodinách neustáleho blokovania na mňa prišla taká únava, že som musela značne spomaliť, aby som sa nepomýlila. Navyše, aj keď sa to vôbec nezdá, začnú bolieť ruky.
Veľa kódov je tak super vytlačených, že sa proste nedajú načítať a treba pekne krásne ťukať celý. Lenže niekedy ani ten nie je správny a musíte volať a zháňať a zákazník musí len čakať a čakať.
Nuž a s pečivom je to celý román. Na začiatku mi dali strany kódov, ktoré by dobrý pokladník mal vedieť naspamäť. Navyše je nutné ihneď rozoznať rožok obyčajný, grahamový, slnečnicový, sedemzrnný, syrový,... Chlebík poloražný, rascový, grahamový, ľanový, sézamový, dolnozemský, ... A samozrejme, vzápätí rýchlo naťukať jeho kód. Nevieš? Musíš hľadať vo svojich ťaháčikoch. A zákazník sa rozčuľuje prečo neviete, veď vám predsa povedal, že tento chlebík je teraz v akcii a našiel ho na drevenej poličke dole vpravo. Netuší, že potrebujete vedieť či je to 256 alebo 854?
Vo vzájomnom neporozumení na konci nákupu na vás vytasí platobnú kartu a na pamäti máte len jedno: "Len sa nepomýliť!" Ja som sa pár krát pekne domýlila a nikto nebol nadšený, že museli ku mne rýchlo dobehnúť, opraviť to. Každý sme háklivý na svoje peniaze.
Kam sa stratila moja statočnosť? Kde je tá hrdinka, čo zhora pozerala na tie "neschopné" pokladníčky?
Dostala lekciu. Pochopila. Hanbí sa.
Často sa mi zdá, že slovo empatia je len umelé. Také niečo neexistuje, lebo my sme takí nepoučiteľní... Čo nám trošku nevypráši kožúštek je nám cudzie.
Nepochopiteľné.
