No potom dostanem zase ten nutkavý pocit napísať niečo, čo si môže prečítať hocikto. Povedať svoj názor a čakať ako na to zareagujú ostatní. Baví ma to. Prijímať pochvaly, ktoré dávajú možnosť tešiť sa z vlastnej práce. Prijímať kritiku, ktorá síce občas nahnevá, ale núti priznať, že to mohlo byť aj lepšie. Bez nespokojných čitateľov by som sa nemala dovôd zlepšovať.
A tak potom vidím, že niekto to skutočne prečíta a dokonca aj zareaguje. Som rada, že si svoju dušu nevylievam nadarmo! :)
Ešte raz vás chcem privítať na mojom blogu! A teším sa už na vaše ohlasy a diskusie.
Som späť!
Skúšky dobojované, prázdniny pred sebou, slnko krásne svieti a ja sa uz teším, že opäť veľa vecí zažijem a potom vám o tom aj napíšem. Veľakrát som už myslela na to, aký význam má vôbec tento blog písať. Čo si tým dokazujem? Na čo to vôbec je? Číta to niekto?