Vtedy už prišla aj teta a s úsmevom povedala: " No tak vitaj v Přerove, auto mám za rohom odveziem ti ten kufor k babke, tá sa ťa už nevie dočkať." Peťo ochotne zoberie môj kufor a s úsmevom sa ma pýta: " Čo máš v tom kufri ? Ďalšieho chlapa ?" Ja ho nežne buchnem pod rebrá a prehodím. " Nie, dvoch !" S úsmevom kráčame k autu. Peťo hodí kufor do kufru auta a my sa odpájame. "Teta, prosím povedz babke, že prídem tak za hodinku, nech mi niečo fajné pripraví." A odchádzam s Peťkom ruka v ruke do mesta. Prechádzame cez uličku okolo kostola a tu sa ma Peťko spýtal: "Kam chceš zájsť, princezná? Zoberiem ťa aj na kraj sveta!" " No to je super, ale musíš to stihnúť za hodinku.", odpoviem šibalsky ale dodám: "Chcela by som zájsť do Cylindra na zmrzku." Pokračovali sme teda okolo Prioru ku Cylindru. Tam sme si sadli vonku ku stolu úplne vzadu a začali si vyberať.
Peťko navrhol či by sme si neobjednali pohár pre dvoch, súhlasila som a za 15 minút nám doniesli obrovský zmrzlinový pohár s ovocím, oblátkami a šľahačkou. Peťko si ma prisunul bližšie a začal ma kŕmiť, ako malé dievčatko. Keď sme dojedli celý pohár boli sme na prasknutie. Išli sme sa prejsť okolo Bečvy. Tam sme si sadli na lavičku. Sedela som Peťkovi na kolenách. Bola som odhodlaná povedať mu o tej tvári. Je čas. Zahľadím sa mu smutnými očami do jeho očí a on vie, že sa niečo deje. Opatrne sa ma spýta: " Deje sa niečo princezná?"
"Áno, Peťko, niečo sa naozaj deje." Odpoviem mu a musím ho pobozkať, pretože by som mu to asi nepovedala. Týmto som nabrala silu, pretože cítim, že ma miluje.
"Vieš Peťko", začínam opatrne " Včera, keď som išla domov cez park...." nemôžem ďalej hovoriť, rozplačem sa. Peťko mi utiera slzy, no nepomáha to. "To nevadí princezná, povieš mi to inokedy, keď budeš cítiť, že to zvládneš." povie Peťko a dá mi krátku pusu na ústa. Cítim ako sa moje slzy dotkli jeho pier. Pritúlim sa k nemu bližšie a potichu zašepkám do ucha : " Ďakujem."
Za 10 minút už stojíme pred babkiným domom. "Tak zajtra ráno si pre teba prídem princezná. Dobre?" povie mi s úsmevom na perách a dodá " A dopovieš mi to, čo si začala pri rieke." Prikývnem, a aj ja s úsmevom poviem: " Dobre zajtra o 10 ťa čakám." Zohne sa ku mne, pobozká ma a pošepká: " Dobrú noc, princezná." Počká, kým vyjdem po schodoch a vojdem do brány. Potom odchádza.
