Poviedky....dá sa to tak nazva

Posledný pohľad

Michaela Vagnerová

Posledný pohľad

Tmavá, chladná no letná noc. Ja kráčam po lístím zapadnutej ceste. Všade okolo je tma a ticho, akoby som práve išla po cintoríne. Moje zaslzené oči blúdia po okolí, či nezazrú niekoho, kto by mi to možno vedel rozhovoriť. No mňa už len ťažko niekto zastaví. Som stále bližšie a bližšie k môjmu cieľu. Starý, železničný most sa vypína už len niekoľko desiatok metrov predo mnou. Už z diaľky cítim jeho veľkoleposť a aj to, že je od teraz môj najlepší priateľ. Priateľ, ktorého som mala, no teraz.....

  • 10. apr 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 393x
  • 0
Skryť Zatvoriť reklamu