Konkrétne vám poviem, že je to ZŠ sv. Cyrila a Metoda v Košiciach. Keď sú takí dobrí ako hovoria, nebude im vadiť, že tu o nich píšem verejne. A vlastne, ani ja nemám čo tajiť.
Táto škola mi zobrala 7 rokov môjho celkom pohodového života. Škola nemala miesto a tak sa natrepala do štátnej budovy kde už sídlila iná škola. Detičky zastupovali rodičia a tí sa mohli rozhodnúť, či dajú svoju ratolesť na štátnu alebo cirkevnú školu. Moji boli takí „ochotní" a „láskaví", že si vybrali druhú alternatívu. Peklo začalo už v prvý deň. Pamätám sa na to ako na zlý sen. Všetci sme vzorne išli na omšu do Bieleho domu a hneď na to do školy. Prvý stupeň bol vcelku pokojný. Mám naňho iba minimum zlého. Predsa len sme boli v štádiu, že sme sa búrili menej, no a učitelia si chceli udržať priazeň rodičov. A mojich si aj udržali.
Keď som nastúpila na druhý stupeň, rázne som im vravela, že sa mi tu zle učí, že triedna je krava, že všetci sú na mňa zlí, ale nie. Musela som ostať. Najväčšie peklo bolo pre mňa to, že si tu žiak proste nemôže dovoliť viac, než len sedieť na zadku a buď sa učiť alebo modliť. Od šiesteho ročníka som mala iba problémy. Ale proste úplne banality. Dostala som poznámku už len za to, že som povedala svoj názor. Učiteľský zbor (až na pár výnimiek) by som neželala nikomu z vás. Oni nepozerali na to čo je vo vás, oni hľadeli na to ako sa správate. Bolo im jedno, že ste napísali písomku na plný počet. Nebola si v utorok na omši pre druhý stupeň? O stupeň horšia známka! Na matematike to bolo ešte horšie. Učiteľka možno aj chcela naučiť, ale ako ? Viete, veľa vecí má viac ako jedno riešenie, no ak som na písomke použila iné ako to, čo bolo použité na hodine, bolo mi prd platné, že to mám dobre. Nula bodov. Päťka. A nikto sa so mnou nebavil. Verte alebo nie, na základnej som musela mať minimálne dve žiacke knižky za rok. Jedna na známky druhá na poznámky. V deviatke som si už ani žiacku nekupovala. Rovno som chodila za riaditeľkou. Tá mi stále dookola opakovala, že toto je pôda cirkevnej školy a ja sa mám správať slušne. No to sa proste pri tých falošných tvárach proste nedalo. Dobre priznávam možno som občas vytŕčala z davu a robila blbosti, ako napríklad, že som v deviatom ročníku vzadu na stenu k slnečnej sústave dokreslila druhé pásmo asteroidov alebo som na výlete zamkla profesorov na izbe, ale to bolo proste z hnevu. Bola som rebel. No a? Mala som sedieť v kúte a robiť to čo mi iní prikážu? To budem až vtedy, keď si tým budem zarábať na živobytie.
Inak Pamätám sa, že veľa učiteľov malo svojich obľúbencov. Boli to stále tí istí. Bifľoši a s tým spojení pätolizači. Jasné nevravím, že na iných školách to tak nie je, ale musím to spomenúť už len preto, že takýto žiaci mali postarané už v priebehu štúdia o prijatie na GTA. Na každom vysvedčení mali napísané akí sú úžasní. Mne to ani nechýba. Som strašne rada, že som nešla na ďalšiu cirkevnú školu. Nič proti. Najhoršie na celých 7 rokoch štúdia ne tejto škole bol fakt, že aj keď tie „decká" čo so mnou na tú školu chodili mali dobrý a vlastný názor, boli utláčané a skoro žiadne si ho nevedelo presadiť. Išli ako slepé za davom. A to sa mi zdá na celej tej veci najhoršie. Potláčanie vlastného názoru a najmä nenávisť voči tým čo ho mali. Veď ja som dokonca mala lukratívne triednické hodiny len ja a triedna. No a také debaty ste fakt nezažili. Teda pokiaľ nie ste moja triedna. Čo dúfam, lebo inak by som to tu napísala inak. A lepšie by to nebolo. Ale pochybujem, že niekto z tej školy by to čítal, tam je totiž meno Michaela Vagnerová na čiernej listine úplne hore a okolo je minimálne 20 výkričníkov.
Toto nie je ani zďaleka celý príbeh. Ak ale máte svoje deti radi a chcete im dať to najlepšie zamyslite sa dobre. Nie je všetko zlato čo sa blyští. Verte mi, mám to odskúšané na vlastnej koži. No aj napriek tomu, čo som zažila ja, nevylučujem možnosť, že iným deťom sa tam páči a chodia tam s radosťou. Ale jedno mi prosím uverte a to je to, že ak dieťa vraví, že sa mu tam nepáči, vydiskutujte si to s ním a pre lepší pocit ho dajte na inú školu. Keď už dieťa riskuje, že stratí kamarátov o niečom to svedčí...
