Ja ten pocit mávam dosť často. Už som tu raz písala, že za to môže moje znamenie (fakt za to nemôžem ja...), že som citlivá a tak... No toto je iné. Poznáte ten okamih, keď pozeráte úžasný „doják“ (ako by moja tetuška povedala) a zrazu sa vám do očí nahrnú slzy a vy si v hlave predstavujete, aké je to strašné, keď to dieťa umiera také mladé... Ja mávam pri takýchto filmoch dokonca stavy, že si uvedomím, aký vzácny je život...
No čo robiť, keď plakať chcete, ale ono to nejde ? (áno mne sa aj také veci stávajú...) Zaberá veľa filmov, no mne sa najkrajšie plače pri jednom :). Možno všetci poznáte film Armagedon... Niektorí si poviete: „Preboha, dievča, kde sa tam dá plakať ? , ale verte mi fakt sa dá... smiešne ? Poviem vám, stačí mi, keď si pozriem tú scénu, keď sa otec lúči s dcérou a moje oči zaplavia slzy... potom, keď sa vyplačem, je zasa všetko OK a ja môžem pokračovať v mojom „obyčajnom“ živote ďalej :). Viem, nie každý vyhľadáva situácie, aby plakal. Mne to, ale pomáha asi tak, ako napríklad vám prechádzka alebo jazda autom....všetci sme iní...Proste mne raz za čas pomôže, keď napätie uvoľním tým, že sa vyplačem... Keďže mne stačí málo na rozplakanie, rada by som vedela pričom plačete vy...či už chcene alebo nechcene :)
