Viem, že v práci stráviš kopu času čítaním rozprávok deťom. No a keď si doma, tak si ma vypočuješ v originály a na ďalšie zdĺhavé reči, ktoré tu produkujem nemáš čas ani chuť. Nezazlievam ti to, len ti chcem povedať, že by si si mohla prečítať aspoň ten článok o babke, otcovej mame. Viem, že by sa ti páčil, lebo tam nie je nič prikreslené a dokonca tam aj niečo chýba. Bola by si hrdá, že som o nej nenapísala všetko zlé. Možno by ťa mrzelo, že tam nie je aj niečo dobré. Viem to, ale ako ma poznáš, vieš že sa to nedalo.
A neboj mami, keď tak rada čítaš knihy jednu napíšem aj pre teba. Som rada, že aspoň ty čítaš niečo normálne, aby som mohla mať nejaké knihy do zásoby, kým prejdem knihami typu Harry Potter, Eragon, Nesmrteľný alchymista a podobne. Stále vravíš, že tie knihy nie sú pre môj vek vhodné. Ja to viem mami. Už som skoro dočítala Janu Eyrovú a chystám sa na ďalšiu kvalitnú knižku podľa tvojho výberu. A vieš čo ? Celkom sa mi ta kniha páčila. Veď vieš, ako som najprv hundrala, že také niečo čítať nebudem. No som rada, že je už skoro dočítaná.
A som tiež rada, že ste ma naučili písať skôr, ako to skúsila nejaká učiteľka, lebo tie, ako vieš, nemám veľmi v láske. Aj keď výnimka sa nájde vždy. Však to vieš, si učiteľka :).
Takže ďakujem za to, že viem písať a to, že nečítaš moje články to je mi vlastne celkom fuk, lebo to o čom píšem buď zažívaš spolu so mnou alebo to vieš ako prvá a viem, že aj keď čítaš moje články len raz za čas, robíš to rada lebo vieš, že robím aspoň jednu vec z toho, čo mám rada.
A za to som ti vďačná asi najviac. Za to, že mi neberieš sny.
