Dlho sme nemuseli rozmýšľať, ako sa dostaneme do Shanghai z Tibetu, voľba padla na vlak. Železnica je nová, číňania sú na ňu pyšní...prekonáva najvyššie sedlo vo výške cca 5200 mnm.
Cena hard sleeper bola 820 RMB, šiesti v kupé, ktoré nemá dvere, užšie lehátko. Soft sleeper, tam boli 4 širšie lehátka a kupé sa dalo zatvoriť, cena teraz neviem presne, ale v sprievodcovi sa písalo okolo 1300 RMB.
Samozrejmosťou je prívod kyslíka do vlaku, počas celej doby, pokiaľ sa vlak nachádzal na tibetskej náhornej plošine. Väčšinou, osobný prívod kyslíka využívali starší ľudia. Takisto vriaca voda na zalievanie instantných polievok, čaju a cestovín je štandardnou výbavou každého vagónu.
S číňnanmi sme cestovali z "bielych" len my dvaja s Tomášom...zvyšok tých pár "kúskov bielych" cestovalo pozamykaných v soft sleeper...
Bol to jeden z najzážitkov...ani slovo po anglicky, posunková reč a na záver sme už vedeli pár slov, lebo jeden mladík, mal v mobile translator a pár slov nám stačilo na komunikáciu...klasika učili nás, ako správne držať paličky (niežeby sme nevedeli, už po mesiaci) len sme naše úsilie doviedli do dokonalosti... :o)
...aj sa čudujem, prečo vlastne tu v Európe nejeme paličkami, celkom pekne sa dá paličkami "vyluxovať" tanier do posledného zrniečka ryže...verte mi žiaden problém...
...jedine na čo sme si museli zvyknúť, bolo chrchlanie a následné odpľúvanie chrchlancov (ešte šťastie, ze nie priamo v kupé) ale, na chodbe do koša...eee...fakt to nie je pre slabé žalúdky... :o)))
...a keď si priamo neodpľuli, tak ten chrchlanec, ktorý vytiahli priam z päty, jednoducho s chuťou a kľudom angličana prehltli...fakt pecka
...a takého jedného "majstra sveta" sme mali priamo v kupé...ešte teraz ho počujem... :o)
...ďalšia vec, čo mi dosť vadilo, že číňania fajčia, kde chcú a je im to jedno, či vám to vadí, alebo nie...našťastie v kupé naše osadenstvo nefajčilo, chodili fajčiť ku záchodom...tie boli samozrejmé turecké, ale našli sme aj európsky, tak ten, sme spoľahlivo okupovali my... :o)
Cena jedla vo vlaku, bola prijateľná...miska ryže a tanier kung-pao plus kola ma vyšiel na 3 eurá v reštauračnom vozni, pokiaľ sme jedli v kupé, to čo roznášali, to vyšlo na 50 centov...vždy to bola ryža s niečim iným...ale bolo to jedlé... :o)
Naši čínsky súputníci, boli inak celkom milí (ak si odmyslím chrchlance) vždy nás ponúkli jedlom, orieškami, instantnou polievkou, takže sme hladom neumreli a smiali sa z našich chlpatých rúk a nôh...a to ešte, keď videli naše chlpaté hrude, ktoré sme im ukázali, keď sme videli, akú majú z toho šou, tak to praskali smiechom... :o)
na ilustáciu pár fotiek...fotografie sú fotené cez sklo, preto tie odrazy a nečistoty...fotografie prebiehajú chronologicky tak, ako sme postupovali vlakom smerom do Shanghai cez tibetskú náhornú plošinu na východné pobrežie Číny...vzdialenosť je niečo vyše 6000km...
...cestou je vidno, mnoho zničených kláštorov čínskou vládou...ostali už len ruiny...
...krajina je neuveriteľne rozmanitá...
...fascinovali ma tie rôzne neznáme šesť-šesť a poltisícovky bez mena...
...a u nás je pomenovaný každý kopček... :o)
...čo bolo super, že sme z vlaku videli divé tibetské antilopy, líšky a obrovské stáda pasúcich sa jakov...
...dosť často sme šli po takto vysunutej trati, najmä pri prechodoch sedlami...
...púšť...
...akurát sme zastavili pred tabuľkou v meste An Duo...4702m
...pieskové duny...
...tu som ešte stihol cvaknúť ťavy...
...tu sa už náhorná plošina končila, po vyše 24 hodín cestovania z Lhasy...
...a toto je obraz Číny, všade sa stavia do výšky, vzhľadom na to, že dole už nie je miesto...
...polia na kopcoch, tento úsek cesty bol veľmi pekný...
...potom už prišla fáza, kedy som nevládal fotiť...
...tak aspoň toľko...
miesto činu: vlak trasa Lhasa-Shanghai
foto: dv
dv
