O žene. Možno o žene ako som ja. I keď trochu vytrhnuté s kontextu...
„ ...tak už to vieš aká som. Som ako čerstvo pomletá káva. Som neznáma, tmavá, i keď omamne voniam, zatiaľ sa ti iba presýpam pomedzi prsty, ty ma iba zavrieš do skleneného pohára a schováš pred slnkom. Ešte nepoznáš moje čaro ešte som si ťa nestihla získať. Rýchlo na mňa zabudneš...
...no keď čo len raz časť zo mňa vysypeš do kvietkovanej šálky a zaleješ ma horúcou vodou, v momente keď sa priblížim k tvojim perám, omotám si ťa svojou neodolateľnou vôňou, opantám ťa svojou tajomne horkou chuťou, ktorej keď prídeš na chuť už som navždy tvoja. Môžem byť sladká, jemne mliečna, môžeš ma opiť likérom, alebo si ma gurmánsky vychutnať z kopcom lahodnej šľahačky a aj keď ma schladíš niekoľkými kockami ľadu, možno budem trošku iná, no stále to budem len ja. Ráno, poobede, večer, v posteli, doma, v práci či s priateľmi v meste stále som tu pre teba prichystaná dať ti zo seba to najviac čo ti len môžem dať. Rozbúcha sa ti zo mňa srdce, zahrniem ťa horou energie, si na mne závislý, miluješ ma a zároveň nenávidíš, pretože vieš aká viem byť nebezpečná no som jedinečná a ty už na mňa nikdy nezabudneš...
...tak už vieš aká som...“
