Dnes som sa zobudila do smutného upršaného rána, vonku pofukuje vetrík a všetko sa zmenilo na tajomne šedé. Taká malá jeseň uprostred leta. Oči sa mi zatvárajú spánok mi jemne hladí viečka, najradšej by som sa schovávala pod chlpatou dekou, počúvala pieseň o daždi a pozerala sa cez okno ako prší, ako keď som bola ešte dieťa... mám opäť šesť rokov, sedím v mäkkom flanelovom pyžamku s odtrhnutým gombíkom v húpacom kresle. Na malom nočnom stolíku s háčkovanou dečkou ma už čaká horúce kakao, cítim tú vôňu sladkých rožkov s čerstvým maslom a jahodovým lekvárom od babičky zo skleneného pohára. Ešte chviľu sa dívam cez sklenenú stenu pohára a skúšam v ňom nájsť čarovný svet jahodovej víly. Zatvorím ho kockovaným vrchnáčikom. Na taniery ostanú len otrusinky, tak už je čas vyzliect pyžamko. Obliekam si tepláčky po sestre a ten pichľavý sveter s dľhočíznymi rukávmi. Je mi zima na nožky. Štrikovane podkolienky sa plazia po zemi ako husenice, snazim sa ich chytit. Potom už len červené gumáčiky a nový bodkovaný pršiplásť a môžeme ísť s Dunčom aspoň na chvíločku naháňať kvapky po dvore. Skáčeme do každej kaluže, jašíme sa a tak sa smejem až ma bolí bruško...zobudím sa... je to len fantázia, moja malá nostalgia.
