a na vrchole si môžete dopriať oddych v podobe nádherného výhľadu, opekania, či vymýšľania príbehov, ktoré sa možno stali a možno nie.
Hrad dal postaviť magister Aba z Hlohovca približne v roku 1251 a jeho úlohou bolo chrániť hranice kráľovstva a obchodné cesty smerujúce k nemu. Medzi mnohých jeho majiteľov patrili Matúš Čák Trenčiansky, Matej Korvín, či František Ňári, ktorý konvertoval na katolícku vieru a rozhodol sa všetkých príslušníkov iných vierovyznaní prenasledovať. Jeho zásluhou boli na hrade väznení evanjelickí kňazi, ktorí v ňom aj zomreli. Hrad bol časom opustený a vypálený Turkami.
Hradná povesť hovorí o robotníkoch, ktorí stavali Branč: Jedného dňa k ním prišiel akýsi žobrák a pýtal si kúsok chleba. Títo však boli boli lakomí, vysmiali ho a poštvali na neho psov. Vtedy žobrák vyriekol kliatbu – Nech hrad čert zoberie a každý peceň chleba nech sa v kameň obráti! A tak sa aj stalo. To, čo robotníci cez deň postavili, v noci niekto zbúral. Robotníci si nevedeli rady a veľmi sa báli, až kým im akýsi žobrák poradil, nech to, čo vystavajú posypú omrvinkami z vianočného stola. Čakali teda do Vianoc a zúfalí a hladní a urobili, čo im neznámy žobrák poradil. Od tej doby sa žiadne kúzla nediali a hrad šťastne dostavali.
