Zuzana Valachovičová
Úvaha o deťoch v kocke
Malé deti sú ako špongie, čo nasávajú všetko okolo seba.
Obdivujem detský svet a úžasnú životaschopnosť detí.Viac odo mňa deťom aj na http://www.mamtalent.sk/zuzana-valachovicova.phtml?program=12&ma__0__author=7106 Zoznam autorových rubrík: Čo som videla, čítala, počula, Radosti a starosti psíčkarov, Aj deti sú naše, Súkromné
Malé deti sú ako špongie, čo nasávajú všetko okolo seba.
„Dnes mám šťastný deň“ zakričalo šesťročné chlapča v záhrade pod lieskou
Krásnych fotografií z Jánošíkových dier a okolia tu bolo uverejnených už hodne. Preto by som sa rada podelila o letné zážitky z tejto oblasti trochu inak. Všade čítam, aké je dôležité, aby starí rodičia a vnúčatá trávili veľa
Starý písací stroj ležal na samom dne periniaka detskej podkrovnej izby už pätnásť rokov. Presnejšie odvtedy, ako ho tam odložila po skončení strednej školy a úspešnej maturite jeho majiteľka Tinka. Zavretý v kufri si občas tíško
- Baki, Baki! ... Kde je? ... Odišla do psieho neba? ... Čo tam bude robiť? – nechápala sedemročná vnučka stratu pätnásťročného psa. Sučka Baki bola jej ,,pestúnka“. Keď sa narodila, mala práve šteniatka a tak, keď plakalo bábo,
Úvod: Niektoré pečené vianočné rozprávky treba posypať bielym cukrom, iné ozdobiť farebnými cukríkmi. Pridať štipku soli, ale opatrne, tou treba šetriť. Zľahka rozvaľkať a vykrajovať rôzne tvary, ktoré by svietili ako hviezdy,
Malá trojročná žabka sa tešila do ZOO. No nesplňte jej to, keď už ráno o 7,30 netrpezlivo hopká u dverí a asi štyridsať krát za hodinu sa pýta, kedy už pôjdeme.
Táto príhoda sa neodohrala na Vianoce, ba ani v zime. Dokonca sa stala už dávnejšie. Napriek tomu som neodolala a dala jej Vianočný názov. Prečo? Lebo je to citová záležitosť. A kedy inokedy o citoch, pocitoch a zamýšľaní sa, keď nie na Vianoce ...
Na ihrisku sa hrali dvaja bratia. Asi 8 a 6 – ročný. Vyliezali po preliezačkách, naháňali sa, šmýkali. V dobrej nálade starší vyliezol až na strechu domčeka na šmýkačke. Jeho mame, ktorá tam bola ešte s mladšou dcérkou, sa to očividne nepáčilo a tak ho poslala zo strechy dolu.
Len tak - pre potešenie. Bol raz jeden kráľ, sedem detí mal. Deti boli rozkošné, avšak každé iné – jedno bolo vysoké, druhé bolo strapaté, tretie bolo široké a to štvrté úzke. Piate liezlo vysoko, šieste rado plietlo no a siedme posledné plávalo od rána do večera vo vode. Voda bola studená a to chúďa malé, žralok chytil za nohu, keď vyliezalo z vane.
Pred pár dňami posledné slnečné lúče vytiahli nás dospelých aj s deťmi na ihrisko. Po ceste sme stretli Emkinu kamarátku Hanku. Obe dva a pol ročné slečny sa zvítali tak, ako sa na ozajstné susedy patrí:
Čo tie deti nevymyslia, len aby dosiahli to, čo chcú. Bez výnimky. Vytrvalo. A aj tie najmenšie. Veď čo sú oni horšie?
Čím viac času trávim s malými deťmi, ktoré komunikujú nielen verbálne, tým menej pociťujem potrebu vyjadrovať sa zložito. A zisťujem, že to ide.
Hneď, ako som zazvonila, pribehla skackajúc ako kozliatko. – Babi! Babi! – nežne sa túli. – Babi? Pekne voniaš. Voniaš ako babka.
Sú kamarátky a zároveň rivalky. Opakujú všetko jedna po druhej, ale každá chce byť stredobodom pozornosti. Bozkávajúc sa objímajú a vzápätí sa vyšticujú alebo poštípu. Majú dva.
alebo ako robiť kvalitné služby na Slovensku. Do kníhkupectva Panta Rhei v Bratislave sme prišli ,,vo veľkom štýle,, tak ako sa na dve malé dvoj a päťročné dievčatá patrí. Deti sa tešili /budúce knihožrútky/ a chceli všetko vidieť, najlepšie hneď.
Slnečné dopoludnie. Na ihrisku je plno detí. Menší pečú z piesku koláče, tí starší kopú jamy. Emka, inteligentné živé dvojročné dievčatko sa už trochu nudí. Rozmýšľa, ako to povedať ... a vymyslí: Dobre vie, že keď z nadbytku energie rozhadzuje piesok po ostatných deťoch alebo ich ,,plieska,, lopatkou po hlave, nasleduje zmena t.j. odchádza na trestnú lavičku /v jej prípade iba ihriskovú lavičku/. Hodinky síce nepozná, ale vždy vydrží pokojne sedieť psychológom odporúčané dve minúty a následne ideme vybiť energiu naháňačkou a bláznením. Tak teda pár krát obsype pieskom kamarátku Hanku a potom aj mňa. Funguje to. Beriem Emku za ruku a odchádzame /aj keď v tomto prípade vedie na lavičku skôr ona mňa/. Hanka s obdivom pozerá za ňou, aká je hrdinka a ťahá za ruku babku, aby si išli tiež sadnúť. No lavičky sú v chládku a babke sa z teplého slnka nechce. Hanka chvíľu porozmýšľa, zoberie lopatku a šups babke za krk piesok. :)
Večerná pohoda v obývačke - čaj, keksy a ženský časopis. Aj to sa stáva. Ako som si v ňom listovala, pribehla štvorročná vnučka. Usmiala sa a potichu vkĺzla ku mne pod deku. Pozerali sme si spolu obrázky a pritom sem - tam niečo prehodili. - Babi, páči sa ti to? - ozvala sa, keď som prehrnula na stránku s módou a uprela na mňa veľké hnedé oči. - Nie. - odvetila som /popravde móda bola hrozná!/. Odpoveď ju upokojila, zjavne si oddýchla, že sa jej ,,to,, nemusí páčiť. Odvtedy si častejšie pozeráme rôzne časopisy a diskutujeme o tom, čo vidíme /a nie len na módu/.
- Lucka, kde si našla fixku?! - zakričal otec na skoro dvojročné dievčatko, keď zbadal tú spúšť v obývačke. Koberec, nábytok i steny zdobili ,,nádherné dvojročiacke maľby,,. Zobral handru a začal nežiaduce obrazy nazlostene odstraňovať. Lucka stála a plakala. Na krik dobehla z kuchyne päťročná Natálka. Zobrala sestričku za ruku a viedla ju do spálne prihovárajúc sa jej: - Neplač, však jeho to za chvíľku prejde. Poobede, keď sa vrátila mama, Natálka jej už u dverí šuškala do ucha: - Tatino sa hneval a Lucka plakala. Ale neboj, ja som sa o ňu postarala. Trochu sme skákali po posteli /ich spoločná obľúbená činnosť/ a potom sme sa pozerali z okna /zatvoreného/. Pomohla som jej vyliezť, aby nespadla. :)
Čakali sme na Emkinu mamu. Mala prísť už každú chvíľu, tak sme si krátili čas čítaním obrázkovej knižky pre najmenších. Emka má ešte len 19 mesiacov, no rozpráva lepšie ako dvojročná . - Pozri, Emi, mačka má malé mačiatka a tu psík malé šteniatka. - ukazujem na obrázky v knižke. - Ja mám v brušku malého psíka. - oznamuje mi po bábätkovsky dievčatko. - Nie, nemáš. - vysvetľujem. - Šteniatka môže mať v brušku len psia mamička. Ty keď budeš veľká ako Kristínka, budeš mať v brušku bábätko, ale šteniatko nie. To Emka pozná, jej teta čaká bábo a ona ho chodí hladkať a pomáha chystať preňho košieľky a dupačky. - Ja mám v brušku malého psíka. - nedá sa Emka presvedčiť ani po treťom ani po piatom raze. Zachráni ma Emkina mama, ktorá práve zazvoní. Emka uteká k dverám a kričí, že má v brušku psíka. Mamina ju s úsmevom pritúli a ... spod trička vytiahne dievčatku malého umelohmotného psa. :)