Zuzana Valachovičová
Dráčik - Mráčik
Drakov nie je nikdy dosť, rozprávka
Obdivujem detský svet a úžasnú životaschopnosť detí.Viac odo mňa deťom aj na http://www.mamtalent.sk/zuzana-valachovicova.phtml?program=12&ma__0__author=7106 Zoznam autorových rubrík: Čo som videla, čítala, počula, Radosti a starosti psíčkarov, Aj deti sú naše, Súkromné

Ja tie deti milujem. Baví ma pozorovať ich, ako rastú a menia sa na malých dospelých.

Malé deti sú ako špongie, čo nasávajú všetko okolo seba.

„Dnes mám šťastný deň“ zakričalo šesťročné chlapča v záhrade pod lieskou

Krásnych fotografií z Jánošíkových dier a okolia tu bolo uverejnených už hodne. Preto by som sa rada podelila o letné zážitky z tejto oblasti trochu inak. Všade čítam, aké je dôležité, aby starí rodičia a vnúčatá trávili veľa

Starý písací stroj ležal na samom dne periniaka detskej podkrovnej izby už pätnásť rokov. Presnejšie odvtedy, ako ho tam odložila po skončení strednej školy a úspešnej maturite jeho majiteľka Tinka. Zavretý v kufri si občas tíško

- Baki, Baki! ... Kde je? ... Odišla do psieho neba? ... Čo tam bude robiť? – nechápala sedemročná vnučka stratu pätnásťročného psa. Sučka Baki bola jej ,,pestúnka“. Keď sa narodila, mala práve šteniatka a tak, keď plakalo bábo,

Úvod: Niektoré pečené vianočné rozprávky treba posypať bielym cukrom, iné ozdobiť farebnými cukríkmi. Pridať štipku soli, ale opatrne, tou treba šetriť. Zľahka rozvaľkať a vykrajovať rôzne tvary, ktoré by svietili ako hviezdy,

Malá trojročná žabka sa tešila do ZOO. No nesplňte jej to, keď už ráno o 7,30 netrpezlivo hopká u dverí a asi štyridsať krát za hodinu sa pýta, kedy už pôjdeme.

Táto príhoda sa neodohrala na Vianoce, ba ani v zime. Dokonca sa stala už dávnejšie. Napriek tomu som neodolala a dala jej Vianočný názov. Prečo? Lebo je to citová záležitosť. A kedy inokedy o citoch, pocitoch a zamýšľaní sa, keď nie na Vianoce ...

Na ihrisku sa hrali dvaja bratia. Asi 8 a 6 – ročný. Vyliezali po preliezačkách, naháňali sa, šmýkali. V dobrej nálade starší vyliezol až na strechu domčeka na šmýkačke. Jeho mame, ktorá tam bola ešte s mladšou dcérkou, sa to očividne nepáčilo a tak ho poslala zo strechy dolu.

Len tak - pre potešenie. Bol raz jeden kráľ, sedem detí mal. Deti boli rozkošné, avšak každé iné – jedno bolo vysoké, druhé bolo strapaté, tretie bolo široké a to štvrté úzke. Piate liezlo vysoko, šieste rado plietlo no a siedme posledné plávalo od rána do večera vo vode. Voda bola studená a to chúďa malé, žralok chytil za nohu, keď vyliezalo z vane.

Pred pár dňami posledné slnečné lúče vytiahli nás dospelých aj s deťmi na ihrisko. Po ceste sme stretli Emkinu kamarátku Hanku. Obe dva a pol ročné slečny sa zvítali tak, ako sa na ozajstné susedy patrí:

Čo tie deti nevymyslia, len aby dosiahli to, čo chcú. Bez výnimky. Vytrvalo. A aj tie najmenšie. Veď čo sú oni horšie?

Čím viac času trávim s malými deťmi, ktoré komunikujú nielen verbálne, tým menej pociťujem potrebu vyjadrovať sa zložito. A zisťujem, že to ide.

Hneď, ako som zazvonila, pribehla skackajúc ako kozliatko. – Babi! Babi! – nežne sa túli. – Babi? Pekne voniaš. Voniaš ako babka.

Sú kamarátky a zároveň rivalky. Opakujú všetko jedna po druhej, ale každá chce byť stredobodom pozornosti. Bozkávajúc sa objímajú a vzápätí sa vyšticujú alebo poštípu. Majú dva.

alebo ako robiť kvalitné služby na Slovensku. Do kníhkupectva Panta Rhei v Bratislave sme prišli ,,vo veľkom štýle,, tak ako sa na dve malé dvoj a päťročné dievčatá patrí. Deti sa tešili /budúce knihožrútky/ a chceli všetko vidieť, najlepšie hneď.

Slnečné dopoludnie. Na ihrisku je plno detí. Menší pečú z piesku koláče, tí starší kopú jamy. Emka, inteligentné živé dvojročné dievčatko sa už trochu nudí. Rozmýšľa, ako to povedať ... a vymyslí: Dobre vie, že keď z nadbytku energie rozhadzuje piesok po ostatných deťoch alebo ich ,,plieska,, lopatkou po hlave, nasleduje zmena t.j. odchádza na trestnú lavičku /v jej prípade iba ihriskovú lavičku/. Hodinky síce nepozná, ale vždy vydrží pokojne sedieť psychológom odporúčané dve minúty a následne ideme vybiť energiu naháňačkou a bláznením. Tak teda pár krát obsype pieskom kamarátku Hanku a potom aj mňa. Funguje to. Beriem Emku za ruku a odchádzame /aj keď v tomto prípade vedie na lavičku skôr ona mňa/. Hanka s obdivom pozerá za ňou, aká je hrdinka a ťahá za ruku babku, aby si išli tiež sadnúť. No lavičky sú v chládku a babke sa z teplého slnka nechce. Hanka chvíľu porozmýšľa, zoberie lopatku a šups babke za krk piesok. :)

Večerná pohoda v obývačke - čaj, keksy a ženský časopis. Aj to sa stáva. Ako som si v ňom listovala, pribehla štvorročná vnučka. Usmiala sa a potichu vkĺzla ku mne pod deku. Pozerali sme si spolu obrázky a pritom sem - tam niečo prehodili. - Babi, páči sa ti to? - ozvala sa, keď som prehrnula na stránku s módou a uprela na mňa veľké hnedé oči. - Nie. - odvetila som /popravde móda bola hrozná!/. Odpoveď ju upokojila, zjavne si oddýchla, že sa jej ,,to,, nemusí páčiť. Odvtedy si častejšie pozeráme rôzne časopisy a diskutujeme o tom, čo vidíme /a nie len na módu/.