Cestujem pomerne často a vo vlakoch či autobusoch som za tie roky stretla cestujúcich všelijakých. Najčastejšie unavených, občas nepríjemných, či hlučných alebo nadávajúcich, ... ale nie o tom som chcela. Raz za čas sa stane, že sa stretnú ľudia, ktorí sú nielen naladení v rovnakom tóne, ale dokážu sa zveriť cudziemu človeku so svojimi tajnými trápeniami, zaspomínať, či zabaviť sa. Vtedy cesta utečie veľmi rýchlo a spomienka na týchto ľudí zostane v pamäti niekedy aj celý život.
Spomínam si na staršieho básnika, ktorý mi polichotil, ako dobre vyzerám, daroval mi svoju zbierku básní a pri vystupovaní sa lúčil so slovami, že nech mu prepáčim, ak ma nabudúce nespozná, lebo je skoro slepý,
na skupinu asi ôsmich študentov, pri ktorých som sa na ich vtipoch po celú cestu nesmiala, ale rehotala,
na pani profesorku – prekladateľku so svojimi študentmi, ktorá plynulo prechádzala štyrmi jazykmi ako rodená Slovenka, Češka, Angličanka a Francúzka, keď sme boli počas zimnej kalamity odklonení na trase z Bratislavy do Kútov cez Trnavu, čo bolo pre cudzincov už samo o sebe dobrodružstvo,
na český manželský pár, s ktorými sme behom hodinky dokázali prebrať skoro všetky rozdiely života v Čechách a na Slovensku, podotýkam, že bez nadávania a rozčuľovania,
na staršieho pána po osemdesiatke, ktorý mal rodinu po celom svete a poznal históriu tak, ako málokto.
na českých dovolenkárov, ktorí hneď po usadení sa vytiahli fľašku slivovice, kopu vtipov a ponúkali zo všetkého a všetkým naokolo a ich nákazlivá dobrá nálada zostala visieť vo vzduchu ešte dlho po ich vystúpení.
Nič z tohto som už dlhšiu dobu nezažila, len minule. Dobehla som na jednu menšiu stanicu asi päť minút po odchode vlaku /už ani na to meškanie sa nedá spoľahnúť 😊/ a pár minút po mne ešte dve ženy. Ja dôchodkyňa, mladšia žena, očividne Rómka a mladé dievča, študentka na strednej. Pred nami hodina času, naokolo nič zaujímavé a tak sme začali klasicky s mobilmi, s cigaretkou a nakoniec slovami. Už som ani neverila, že v dnešnej dobe sa dokážu traja cudzí ľudia, každý úplne iný, bez strachu a zábran porozprávať a ešte sa aj počúvať. Bez nadávania na politiku, na počasie, na drahotu, jednoducho len prežiť spolu pohodu.
Po období ,,Korony,, je to dnes naozaj vzácnosť.
