Keď sa stretnú na ulici, s radostným krikom sa zvítajú, schovávajúc si hračky jedna pred druhou. O jedlo sa podelia vždy. Obe milujú naháňačky a keď sa rozbláznia, váľajú sa po tráve, či chodníku s bezprostredným smiechom.
Jedna rozpráva už celé vety, tá druhá ešte ,,bábätkuje,, ale zato je pohybovo nadanejšia. Obe volajú Luckinho otca ,,ďaďa,, a Emka svojho ,,tatino,,. Tá prvá drží v ruke kameň a prihovára sa kamarátke: - Aha, mám! Druhá oznámi: - Kameň, a uteká ďalej. A keď potrebuje vyzliecť vetrovku, vie, na koho sa vždy môže spoľahnúť. Pomôžu si vstať zo zeme aj ofúkať boľavý prst, aby sa päť minút na to pobili.
Už sa teším, až budú mať pätnásť. :)