Úsmevná momentka na dnes - my nie sme hlúpi, iba malí

Slnečné dopoludnie. Na ihrisku je plno detí. Menší pečú z piesku koláče, tí starší kopú jamy. Emka, inteligentné živé dvojročné dievčatko sa už trochu nudí. Rozmýšľa, ako to povedať ... a vymyslí: Dobre vie, že keď z nadbytku energie rozhadzuje piesok po ostatných deťoch alebo ich ,,plieska,, lopatkou po hlave, nasleduje zmena t.j. odchádza na trestnú lavičku /v jej prípade iba ihriskovú lavičku/. Hodinky síce nepozná, ale vždy vydrží pokojne sedieť psychológom odporúčané dve minúty a následne ideme vybiť energiu naháňačkou a bláznením. Tak teda pár krát obsype pieskom kamarátku Hanku a potom aj mňa. Funguje to. Beriem Emku za ruku a odchádzame /aj keď v tomto prípade  vedie na lavičku skôr ona mňa/. Hanka s obdivom pozerá za ňou, aká je hrdinka a ťahá za ruku babku, aby si išli tiež sadnúť. No lavičky sú v chládku a babke sa z teplého slnka nechce. Hanka chvíľu porozmýšľa, zoberie lopatku a šups babke za krk piesok. :)

Zuzana Valachovičová Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny