O čo tu vlastne išlo? Moja mama, 82 - ročná dôchodkyňa, sa vybrala jedného pekného dňa na trhovisko. Dôvod bol prostý, vyjsť trochu von medzi ľudí a urobiť si radosť kúpou nejakej maličkosti. Tieto drobné nákupy ju ešte nezaťažujú, takže patria medzi jej už dosť obmedzené radosti života. Ako sa prechádzala pomedzi stánky, pristavila sa pri jednom s tričkami. Takými obyčajnými, ale pre starších ľudí - dôchodcov, je každé euro dobré, ťažký život ich naučil sporiť hlavne na sebe. Vietnamskej predavačke sa asi zdalo, že už dosť dlho preberá, tak ju chcela trochu dotlačiť k nákupu. Na to, že z ich strany je komunikácia veľmi prostá a všetko je „dobré" sme si už ako tak zvykli. Ale to, čo z nej vypadlo po zistení, že mama si tovar ,,len" prezerá, stálo za to: TAK ČO ĆUMÍŚ, KEĎ NEKUPUJEŠ! Podotýkam, že tovar jej ani nechytala, ani ju neobťažovala nejakými otázkami.
P. s. Aby som nebola zaujatá len voči cudzincom, podotýkam, že aj mnohí slovenskí predavači si dovoľujú voči starým ľuďom, akoby dokazovali sami sebe, že oni sú tí silní a zdraví. Možno, keď si to budeme všímať viacerí, pomôžeme rodičom, starým rodičom žiť trochu slušnejšie.
