Kúrenie - Caroline si myslí, že teplo nie je zdravé. V dome je ako v mrazničke. Keď ten teplomer v mojej izbe neklamal, vnútri bolo 13 /slovom trinásť!/ stupňov Celzia. Potom sa čuduje, prečo majú všetci nádchu. Spotreba papierových vreckoviek je už enormná. Vlastne už žiadne nemajú, lebo za ten týždeň v Paríži, kde bolo v hoteli super teplo, sme sa vyliečili. V hoteli bolo 22 stupňov a keď som sa rozmrazila a vyzliekla zo seba štyri vrstvy svetrov a tričiek, bolo mi hyperpríjemne. MILUJEM PARÍŹ! Keď sme sa vrátili do tej hnusnej zimy a bábätko začalo kýchať /jasné, že všetci ostatní tiež/, zapla kúrenie. YES!
Paríž - V Paríži som sa spýtala, či si môžem trochu pozrieť mesto a Caroline, že fajn, ona zoberie deti na nejakú návštevu, cestou ma hodí do centra a večer o šiestej randez - vous v hoteli. Mám sa tam dopraviť ako chcem, najlepšie metrom. Na cestu som sa pýtala ,,len,, štyri krát a stratila som sa ,,len,, raz - panika je hnusná vec /pozerám na tabuľu s názvom stanice a rozmýšľam, kde to pre pána som, ako sa to tu volá?!/. V hoteli som bola s päťminútovým predstihom. Považujem to za jeden z mojich TOP 10 životných úspechov. Parížske metro odsunulo z popredných priečok aj cestu do Bordeaux.
V Paríži na pretekoch boli diváci, normálni hostia a VIP hostia. VIP hostia dostali náramky, aby mohli ísť úplne všade /VIP tribúna, stajňa, oddychová miestnosť/ Naj - VIP mali náramky červené, ostatní hnedé. Bolo príjemné predbehnúť 200 ľudí len preto, že mám červený náramok. Bolo nepríjemné, keď SBS a cudzí ľudia padali na zadok preto, že stretli dcéru majstra sveta. Uvediem príklad: Na obed sme si s Louise kúpili v bufete sendviče, spolu s ostatnými si sadli na zem a kŕmili sa. Za chvíľu prišiel SBS - kár, že máme odtiaľ vypadnúť, lebo sa opierame o stenu nejakej kancelárie a tým vnútri to vadí. Spýtala som sa, či chvíľu nevydrží, lebo mám malé dievča, ktoré mi ľudia udupú a potrebuje sa najesť. Jasné, že nevydrží. Keď sme vstávali, zbadal červené náramky, vykúzlil čarovný úsmev, spýtal sa Louise, ako sa volá a potom ju takmer požiadal o autogram. Povedal, že v pohode môžeme zostať a ostatných vyhodil. A vôbec mu nevadilo, že Louise kope do tej inkriminovanej steny a vyrušuje tých ľudí vnútri.
Cudzinecká légia chystá niečo ako týždeň otvorených dverí. Kamarátka pozná jedného Čecha, ale práve sa maskuje v teréne. Keď sa vráti medzi ľudí, zoznámi ma s ním. Najprv mi ukázala fotky z guatemalskej džungle, hada v teritóriu a potom mi predstavila svojho manžela. Myslím, že mojej mame sa to veľmi nepáči. Hm, v pohode, je úplne neškodný. Pozri: - Macko, môžeš umyť nádoby? - Jasné - odpovedal Macko a umyl dva poháre na ukážku, aký je neškodný. Takže mami, neboj, je to ok!
Nechápem, kamarátka sa ide na 10 dní lyžovať a božským pokojom mi nechala kľúče od bytu. Aby som si mala kde nechať bicykel. A pozrieť internet. Waw. Asi to má korene niekde v tých končinách, že Francúzi neradi chodia von, stretávajú sa doma a že im je normálne prespať u známych, alebo tak.
Záver - Jedného dňa sa možno naučím rozprávať po francúzsky ,,tak ako treba,,. Lepší sa to. Len v pekárni je to stále rovnaké: - Prosím si tú hnedú trojuholníkovú vec, nie - nie, vedľa, presne, ďakujem. Jedného dňa sa možno Louise naučí rozprávať po francúzsky ,,tak ako treba,,. Už nehovorí GAG namiesto REGARD a ,,môž haľo tvojej mame,, ale ,,môžem zavolať tvojej mame,,, ale ešte vždy kopec vecí hovorí po svojom. A už mi nemusí nosiť stále slovník. Minule pán B. skonštatoval, že vy dve ste sa teda našli! A ja, že čo ho doviedlo k takému záveru. On, že sa pozeral, ako sa hráme vonku a teraz nevie, kto je viac šiši. Ja si myslím, že Louise, ale asi som trochu zaujatá a mierne neobjektívna.
