Už na začiatku po príchode do šatne, kým sme sa stačili my ostatní prezuť, stihol asi tridsaťkrát vyliezť a zliezť z každej stoličky a lavice. Bol naozaj rýchli. Keď sme sa obuli, zazreli sme ho jedným okom, ako práve tretíkrát obieha okolo telocvične. Keďže sme boli na cvičení prvýkrát, vnučka sa potrebovala trošku ,,udomácniť,, a rozkukať. Tí dvaja boli úplne protiklady. Čo chýbalo jednému, druhému výrazne prevyšovalo. Chlapcova mamina stála uprostred telocvične a vyzerala, akoby sa jej to všetko netýkalo. Až neskôr som pochopila, že orlím zrakom sledovala svojho syna, pripravená okamžite vyštartovať a odtrhnúť chlapča od rádia, od zástrčky, od kopy lôpt, od ...V prestávkach zase stála a zbierala sily na ďalšie zásahy. Malý zatiaľ behal. S nemým úžasom som sa prihovorila: - Ešte dlho vydrží? Pozrela na hodinky: - Ešte dlho, a vystrelila zložiť dieťa z kopy naskladaných žineniek. Keď sa vrátila a malý spokojne a bezpečne znova pobehoval, dopovedala: - Ešte asi dve hodiny. V aute zaspí. Pri slove zaspí sa na jeden kútik úst usmiala a v očiach jej zableskla túžba. To už prišla ,,naša,, Katka a hodina začala. Všetci sme si posadali do kruhu. Malý nás obiehal a tváril sa, že nič z toho, čo sa deje sa ho netýka. Katka vytiahla papierové zvieratká a ukazovala deťom. -Čo je toto? - spýtala sa. Behajúci človiečik, ktorý sa tváril úplne nezúčastnene, vykríkol ako prvý: - PES!- a obehol ďalšie kolo. Bol to pes. Všetci rodičia zaspievali pesničku o psíkovi a ďalej to už poznáte. Plazili sme sa ako hady, skákali ako žaby a najlepšia bola trambolína ... Kým sme sa na konci rozlúčili, malý stihol absolvovať desiatu, záchod a oblečený a prezutý čakal poskakujúc u dverí.
To chlapča malo svoje životné tempo nastavené na vysokú rýchlosť, ale bolo úžasné.
P.S. Pôvodne som chcela výraz ,,úžasný,, vymeniť za iný, ale všimla som si, že mnohým čitateľom sa páči.:))
