1. Pyramída jedla, ktorá sa nachádzala istý čas snáď v každej čakárni praktického lekára. Najviac sacharidov /chlieb, zemiaky/ - menej zeleniny a ovocia - ešte menej mlieka, mäsa, vajec - najmenej cukrov a masti.
2. Názor, že nezdravé jedlo neexistuje, treba len dodržať pomer podľa pyramídy.
3. Názor, že telo si dokáže samé vypýtať, čo potrebuje, treba sa ho naučiť len počúvať. Telo je aj rozum, ktorý vie aj pri minimálnych vedomostiach, čo je pre nás dobré. Keď je choré - jesť nepotrebuje, keď pracujeme fyzicky - treba aj tú klobásku, či slaninku.
4. Názor, že jedlo je človeku liekom - radšej prirodzené s čo najmenej konzervačných a prídavných látok.
5. Osobitnou kapitolou je pitný režim. S napätím som čakala, pri koľkých litroch denne sa ten vodný ošiaľ zastaví. Aj keď už dnes sa niektoré názory na túto tému líšia, vždy si predstavím dve síce skutočné, ale predsa len extrémy: 45-kilovú slečnu, ktorá sedí celý deň v klimatizovanej kancelárii a jediný pohyb je presun je od počítača ku kopírke a 95-kilového chlapa, ktorý pracuje na stavbe na slnku. Keď obaja vypijú odporúčaných 3 - 5 litrov vody, slečna sa musí zákonite premeniť na živú fontánu a chlap, pokiaľ sa nebude celý deň potiť, zmení sa na veľrybu.
Čo už, žijeme v dobe extrémov a je len na nás, kam sa až necháme uniesť v prijímaní zaručene dokonalých návodov na zdravé stravovanie, na chudnutie, či pitný režim.
