Nechcem teraz rozvádzať ,,spravodlivosť,, systému, ani to, prečo bolo opodstatnené, že ženy, ktoré do roku 2003 išli do dôchodku podľa počtu detí. Spomeniem len okrajovo, že tieto ženy sa na dôchodku, pokiaľ im to zdravie dovoľovalo, často starali o vnúčatá /aby si mladí mohli privyrobiť na bývanie a pod./ alebo o svojich rodičov /ktorých nemuseli dávať do ústavov/, čo vôbec nebola ľahká práca ani psychicky, ani fyzicky. Takže si tie peniaze vlastne ,,zarobili,, tak ako muži, ktorí pracovali do šesťdesiatky.
Ja, ako budúci dôchodca sa opodstatnene obávam, že miesto pomoci deťom, im zostanem ,,na krku,,. Už teraz reálne vidím, že záujem zamestnať ľudí po päťdesiatke je veľmi slabý a obmedzený na prácu na čiastočný úväzok, čo sa nevypláca finančne hlavne tím, čo musia za prácou cestovať /a veruže ich je neúrekom, čo precestujú päťdesiatku aj stovečku mesačne/. Aj keď chápem obavy podnikateľov, že starší ľudia nebudú stíhať tak ako mladí /tu ma bolí – tam ma pichá :)/, predsa len z niečoho treba žiť.
Štát nemá peniaze, ľudia nemajú peniaze, koleso šťastia sa krúti a predčasný dôchodok je len ,,akože riešenie,, a výsmechom pre ľudí. Vedela by som si predstaviť, keď v šesťdesiatke by každý odchádzal do ,,preddôchodku,, alebo ,,zálohového,, dôchodku, v ktorom by poberal zálohu napríklad 200 EUR, aby mal z čoho žiť, kým nezačne poberať riadny dôchodok. Ostatné peniaze by si pri troche šťastia a šikovnosti zarobil. A slovenskí ľudia sú šikovní, len im teba dať šancu.
